Deuteronómium 32 - Slovak Interconfessional Translation（SEB）

Mojžišova pieseň

1„Počúvajte, nebesia, budem rozprávať,

počúvaj, zem, reč mojich úst!

2Nech moje poúčanie padá ako dážď,

nech moja reč kvapká ako rosa,

ako tichý dážď na mladú trávu,

ako kvapky na sviežu zeleň.

3Ja hlásam meno Hospodina,

velebte nášho Boha!

4On je Skala, jeho dielo je dokonalé,

všetky jeho cesty sú správne.

Boh je verný, bez neprávosti,

spravodlivý a priamy.

5Odvrátili sa od neho synovia nezdarní,

pokolenie nestále a zvrátené.

6Takto sa odplácate Hospodinovi,

ľud bláznivý a nemúdry?!

Nie je ti azda Otcom? Patríš mu.

On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje.

7Rozpomeň sa na dávne dni,

uvažuj o rokoch dávnych pokolení,

spýtaj sa svojho otca a oznámi ti,

svojich starcov a povedia ti,

8kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo,

kedy rozdeľoval ľudských synov,

vyznačoval hranice národom

a Izraelitom podľa ich počtu.

9Podielom Hospodina je jeho ľud,

Jákob je jeho najdrahším dedičstvom.

10Našiel ho v pustej krajine,

v púšti, kde pustota zavýja.

Úzkostlivo sa oňho staral,

chránil ho ako zrenicu oka.

11Ako orol bdie nad svojím hniezdom

a nad mláďaťom sa vznáša,

rozprestrie krídla, zachytí ho

a nesie na perutiach,

12tak aj Hospodin sám viedol svoj ľud,

nebol s ním nijaký cudzí boh.

13Priviedol ho na výšiny zeme,

živil ho plodinami poľa,

dal mu jesť med zo skaly

a olej z kremenného brala,

14kravské maslo, ovčie a kozie mlieko

spolu s tukom jahniat,

bášanských baranov a capov.

Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom,

pil vzácne víno, šťavu hrozna.

15Stučnel Ješurún a zbujnel,

vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel.

Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril,

potupil Skalu svojej spásy.

16Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti

a ohavnosťami ho dráždili.

17Obetovali démonom, čo nie sú Boh,

bohom, ktorých nepoznali,

bohom, ktorí nedávno povstali,

ktorých sa vaši otcovia nebáli.

18Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila,

zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil.

19Hospodin to videl a s hnevom pohrdol

svojimi synmi a dcérami.

20Povedal: ‚Skryjem si tvár pred nimi;

uvidím, čo sa s nimi stane.

Je to zvrátené pokolenie,

synovia, v ktorých niet vernosti.

21Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti,

dráždili ma svojimi ničotnými modlami.

Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti,

podráždim ich naničhodným národom.

22Mojím hnevom vzplanul oheň

a šľahá až do hlbín podsvetia,

zožiera zem a jej plody,

spaľuje aj základy vrchov.

23Nakopím na nich pohromy,

svoje šípy vystrieľam na nich,

24budú umierať hladom, hynúť nákazou

a zhubnou horúčkou.

Pustím na nich dravú zver,

usmrtí ich hadí jed.

25Vonku ich meč pripraví o deti,

hrôza ich zachváti v príbytkoch,

mládenca i pannu,

dojča i šedivého starca.‘

26Povedal som: ‚Rozptýlil by som ich

a odstránil ich pamiatku z ľudstva,

27keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa,

že si protivníci z nepochopenia povedia:

»Naša ruka zvíťazila,

neurobil to Hospodin!«‘

28Je to národ bezradný,

chýba mu súdnosť.

29Keby boli múdri, pochopili by to,

poznali by, ako sa to s nimi skončí.

30Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc

a dvaja zahnať na útek desaťtisíc?

Len ak by ich opustila ich Skala

a Hospodin by ich vydal napospas!

31Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala,

to dosvedčia aj naši nepriatelia.

32Ich vinič pochádza z viniča Sodomy,

z gomorských viníc,

ich hrozno je plné jedu

a ich strapce trpké.

33Ich víno je dračí jed,

prudký jed vretenice.

34Nie je to azda u mňa skryté,

zapečatené v mojich pokladniciach?

35Moja pomsta a odplata sa prejaví

vtedy, keď sa im podlomí noha.

Deň ich záhuby je blízko,

náhle prichádza, čo má na nich prísť.

36Hospodin obháji svoj ľud,

nad svojimi služobníkmi sa zľutuje.

Keď uvidí, že ochabuje ruka

a že zajatí i slobodní sú v koncoch,

37povie: ‚Kde sú ich bohovia,

skala, na ktorú sa spoliehali?

38Kde tí, čo jedávali tuk z ich obiet

a z ich nápojových obiet pili víno?

Nech vstanú a pomôžu vám,

nech sú vašou záštitou!

39Pozrite teraz, že ja, len ja som

a okrem mňa iného Boha niet.

Ja usmrcujem, ja oživujem,

raním i hojím.

Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť!

40Lebo k nebu dvíham ruku

a vravím: Ja žijem naveky!

41Keď nabrúsim svoj blýskavý meč

a moja ruka sa chopí súdu,

pomstu obrátim na svojich protivníkov,

odplatím tým, čo ma nenávidia.

42Svoje šípy opojím krvou,

krvou zabitých a zajatých;

môj meč sa naje mäsa

z hlavy nepriateľských vodcov.‘

43Národy, plesajte nad jeho ľudom,

veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov,

pomstou odplatí protivníkom

a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu!“

44Mojžiš prišiel spolu s Jozuom, Núnovým synom, a predniesol ľudu všetky slová tejto piesne.Boh pripravuje Mojžiša na smrť

45Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu,

46povedal: „Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona.

48V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi:

49„Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abarím v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva!