1Naamán, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol zaslúžilým a váženým mužom u svojho pána, pretože skrze neho doprial Hospodin Sýrčanom víťazstvo. Ten muž, udatný hrdina, bol však malomocný.
8Keď sa Boží muž Elizeus dozvedel, že izraelský kráľ si roztrhol šaty, odkázal kráľovi: „Prečo si si roztrhol šaty? Nech len príde ku mne. Pozná, že je v Izraeli prorok.“
9Naamán prišiel so svojimi koňmi i vozmi a zastal pri vchode do Elizeovho domu.
10Elizeus mu po poslovi odkázal: „Choď, umy sa sedemkrát v Jordáne a telo budeš mať opäť zdravé ako predtým.“
11Naamán však nahnevane odišiel. Povedal: „Myslel som si, že on sám vyjde, postaví sa, bude vzývať meno Hospodina, svojho Boha, zamáva rukou nad postihnutým miestom a tak ma zbaví malomocenstva.
12Nie sú azda damaské rieky Abana a Parpar lepšie než všetky vody Izraela? Nemohol som sa v nich umyť a ozdravieť?“ Zvrtol sa a nazlostený odišiel.
13Tu pristúpili jeho služobníci a prehovárali ho: „Otec môj, keby od teba prorok žiadal niečo náročného, iste by si to urobil. Či to neurobíš tým skôr, keď ti povedal: ‚Umy sa a budeš čistý!‘?“
14Zostúpil teda, pohrúžil sa sedemkrát v Jordáne, ako to žiadal Boží muž, a jeho telo dostalo mladícku sviežosť. Bol čistý.
15Nato sa vrátil s celým sprievodom k Božiemu mužovi. Keď prišiel, zastal pred ním a vyhlásil: „Teraz som spoznal, že nikde inde niet Boha, iba v Izraeli. Teraz prijmi, prosím, od svojho služobníka dar.“
16Elizeus povedal: „Akože žije Hospodin, ktorému slúžim, neprijmem.“ Hoci naliehal, odmietol prijať.
17Vtedy Naamán povedal: „Keď nie, dovoľ, aby sa tvojmu služobníkovi dostalo aspoň toľko prsti, čo uvezie pár mulíc, lebo tvoj služobník už nebude prinášať spaľované obety ani obetné dary iným bohom, jedine Hospodinovi.
18Hospodin však nech dovolí svojmu služobníkovi výnimku. Keď môj pán vstúpi do Rimmónovho chrámu, aby sa tam klaňal, a oprie sa o moju ruku, ukloním sa zároveň i ja v Rimmónovom chráme. Ak by som sa teda v Rimmónovom chráme poklonil, nech to Hospodin svojmu služobníkovi odpustí.“
19Povedal mu: „Choď v pokoji.“
Sotva zašiel od neho kus cesty,
20pomyslel si Gechazi, sluha Božieho muža Elizea: „Veru môj pán lacno prepustil tohto sýrskeho Naamána, keď od neho nevzal nič z doneseného. Akože žije Hospodin, zabehnem za ním a niečo od neho vymámim.“
21Gechazi sa rozbehol za Naamánom. Keď Naamán zbadal, že za ním ktosi beží, zoskočil z voza a šiel mu oproti. Spýtal sa: „Stalo sa niečo?“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
