Jeremiáš 6 - Slovak Interconfessional Translation（SEB）

Súd nad Jeruzalemom

1Utekajte, Benjamínovci,

sprostred Jeruzalema!

V Tekóe zatrúbte na roh,

nad Bét-Keremom zdvihnite znamenie na poplach,

lebo od severu hrozí nešťastie

a veľká skaza.

2Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím.

3Prídu k nej pastieri so svojimi stádami,

postavia okolo nej stany

a každý vypasie svoje okolie.

4Chystajte sa na boj proti nej!

Povstaňte, vytiahnime na poludnie!

Beda nám, lebo deň sa skláňa

a večerné tiene sa predlžujú.

5Povstaňte, tiahnime v noci

a spustošme jej paláce!“

6Veď takto hovorí Hospodin zástupov:

„Vyrubujte stromy

a navŕšte proti Jeruzalemu násyp.

Je to mesto,

ktoré si zaslúži potrestanie,

veď je v ňom samé násilie.

7Ako zo studne vyviera voda,

tak z neho vyviera zloba.

Ozýva sa v ňom násilie a útlak,

pred sebou mám stále chorobu a ranu.

8Prijmi napomenutie, Jeruzalem,

aby sa moja duša nevzdialila od teba,

aby som z teba neurobil púšť,

neobývanú krajinu.“

Nekajúcnosť

9Toto hovorí Hospodin zástupov:

„Ako dôkladne sa paberkuje vo vinici,

tak sa stane so zvyškom Izraela.

Prilož si ruku ako vinohradník na jeho výhonky.“

10„Komu mám hovoriť

a koho varovať,

čo by ma počúval?

Ucho majú neobrezané,

nemôžu vnímať.

Slovo Hospodina majú na posmech,

nemajú v ňom záľubu.

11Naplnený som hnevom Hospodina,

nevládzem ho viac držať.“

„Vylejem ho na dieťa na ulici

a na hlúčik zhromaždených mladíkov.

Aj muža chytia so ženou,

starca s tým, čo doplnil vek.

12Ich domy si poberú iní,

aj polia a ženy,

lebo vystriem ruku

proti obyvateľom krajiny,“

znie výrok Hospodina.

13„Veď všetci,

od najmenšieho až po najväčšieho,

sú veľkí ziskuchtivci,

od proroka až po kňaza,

všetci podvádzajú.

14Ranu môjho ľudu liečia povrchne.

Hovoria: ‚Pokoj, pokoj.‘

Pokoja však niet.

15Budú zahanbení,

lebo sa dopúšťajú ohavnosti,

vôbec sa totiž nehanbia,

ani červenať sa nevedia.

Preto padnú s tými,

čo musia padnúť,

padnú, až ich navštívim,“

znie výrok Hospodina.

Trvalý odboj ľudu

16Takto hovorí Hospodin:

„Zastavte sa na cestách, pozerajte

a skúmajte dávne chodníky.

Kde je dobrá cesta,

po nej choďte

a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

Odpovedali však: ‚Nepôjdeme!‘

17Postavil som nad vami strážcov:

‚Načúvajte hlasu trúby!‘

Odpovedali však:

‚Nebudeme načúvať!‘

18Preto čujte, národy,

a poznaj, pospolitosť,

čo sa s nimi stane.

19Počuj, zem!

Pozri, ja privediem na tento ľud pohromu

ako ovocie ich zámerov.

Veď moje slová neposlúchali

a mojím zákonom opovrhli.

20Načo mi je kadidlo zo Šeby

a voňavá trstina z ďalekej krajiny?

Vo vašich spaľovaných obetách nemám záľubu,

ani vaše obety s hostinou nemám rád.“

21Preto takto hovorí Hospodin:

„Staviam tomuto ľudu prekážky

a potknú sa o ne;

zahynú otcovia spolu so synmi

i susedia spolu zahynú.“

Nepriateľ zo severu

22Takto hovorí Hospodin:

„Pozri, zo severnej krajiny

prichádza ľud,

od končín zeme

dvíha sa veľký národ.

23Berú luk a oštep,

sú ukrutní a neľútostní,

ich hlas hučí ako more,

cválajú na koňoch

vystrojení ako muž do boja

proti tebe, dcéra Siona.

24Počuli sme o ňom chýr,

ruky nám ochabli,

úzkosť nás zovrela

i bolesť ako rodičku.

25Nechoďte von na pole

ani po ceste nekráčajte,

lebo meč nepriateľa

a hrôza je naokolo.

26Dcéra môjho ľudu,

odej sa do vrecoviny,

váľaj sa v popole,

smúť ako za jedináčikom,

trpko nariekaj:

‚Náhle prišiel proti nám ničiteľ!‘

27Ustanovil som ťa,

aby si skúšal a skúmal môj ľud,

aby si spoznal a preskúšal ich cesty.

28Všetci sú vzdorovití vzbúrenci,

chodia a ohovárajú,

sú ako bronz a železo,

všetci sú skazení.

29Mech fučí,

z ohňa vypadáva olovo,

tavič nadarmo taví,

zločinci sa nedajú oddeliť.

30Nazývajú ich odhodeným striebrom,

pretože Hospodin ich odhodil.“