Ozeáš 2 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Nevera Izraela a vernosť Božia

1Raz bude Izraelcov

ako morského piesku,

ktorý sa nedá zmerať ani spočítať.

A miesto toho, ako ich volali:

Vy nie ste môj ľud,

dajú im meno:

Synovia živého Boha.

2Potom sa zhromaždia

Júdejci s Izraelcami,

ustanovia si jednu hlavu

a vyjdú z krajiny,

lebo veľký bude deň Jezreela.

3Oslovte svojich bratov: Ľud môj

a svoje sestry: Omilostená.

4Obviňujte si matku,

obviňujte,

lebo nie mi je ženou

a ja nie som jej mužom.

Nech si odstráni z tváre

známky svojho smilstva

a zo svojich ňadier

znaky cudzoložstva.

5"Ináč vyzlečiem ju donaha,

postavím ju,

aká bola v deň svojho narodenia;

spravím ju podobnou púšti,

urobím ju podobnou

vyprahnutej krajine

a umorím ju smädom.

"

6Nezľutujem sa ani nad jej synmi,

lebo sú deťmi smilstva.

7Lebo ich matka smilnila,

hanebne si počínala tá,

čo ich počala,

veď hovorievala:

Zájdem si za svojimi milencami,

ktorí mi dávajú chlieb a vodu,

vlnu a ľan, olej a nápoje.

8"Preto jej zatarasím cestu tŕnim

a zastaviam múrom,

aby nenašla svoje chodníky;

"

9"keď sa bude zháňať

za svojimi milencami,

nedobehne ich,

a keď ich bude hľadať, nenájde ich;

potom si povie:

Pôjdem a vrátim sa

ku svojmu prvému mužovi,

lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.

"

10Ona totiž nepoznala,

že som jej dával obilie, mušt i olej

a obsýpal ju striebrom a zlatom,

čo venovala Baalovi.

11"Preto si vezmem späť svoje obilie,

keď príde jeho čas,

i svoj mušt, keď príde jeho doba;

poberiem svoju vlnu i svoj ľan,

ktorý mal zakrývať jej nahotu.

"

12Teraz odhalím jej hanbu

pred očami jej milencov,

a nik ju nevytrhne z mojej ruky.

13Urobím koniec všetkej jej radosti,

jej sviatkom, novmesiacom

a dňom odpočinku

i všetkým slávnostiam.

14Spustoším jej vinič i figovníky,

o ktorých hovorí:

Ony sú mojou mzdou,

ktorú mi dali moji milenci.

Ale ja ich zmením na les

a poľná zver ich poobžiera.

15Potrestám ju pre dni baalov,

keď im kadievala,

zdobila sa svojím prsteňom

a šperkom,

a tak chodila za svojimi milencami,

ale na mňa zabudla

- znie výrok Hospodinov.

16"Preto, hľa, vyvábim ju

a zavediem na púšť;

budem sa o ňu uchádzať.

"

17Tam jej dám jej vinice

a údolie Áchor spravím

bránou nádeje.

Tam potom bude povoľná

ako v dňoch svojej mladosti,

ako keď vychádzala z Egypta.

18V ten deň

- znie výrok Hospodinov -

budeš ma volať: Muž môj,

a nebudeš ma už volať: Baal môj.

19Odstránim z jej úst mená baalov

a na ich mená si už nespomenú.

20"V ten deň uzavriem pre nich zmluvu

s poľnou zverinou,

s nebeským vtáctvom

a s plazmi;

zničím luk, meč i vojnu v krajine

a dám im líhať v bezpečí.

"

21"Zasnúbim si ťa na večnosť,

zasnúbim si ťa spravodlivosťou

a právom,

láskou a milosrdenstvom;

"

22zasnúbim si ťa vernosťou,

a ty budeš poznať Hospodina.

23V ten deň vypočujem

- znie výrok Hospodinov -

nebesá vypočujem

a ony vypočujú zem.

24A zem vypočuje obilie, mušt a olej

a ony vypočujú Jezreela.

25"Zasejem si ho v krajine,

omilostím Lóruchámu;

Lóammímu poviem:

Ľud môj si ty,

a on povie: Bože môj!"