Príslovia 1 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Napomenutie k múdrosti

1Príslovia izraelského kráľa Šalamúna,

2aby sa človek naučil

múdrosti a kázni

a porozumel rozvážnym rečiam,

3"aby dosiahol poučenie

o múdrom konaní,

spravodlivosti, práve a statočnosti;

"

4aby dali neskúsenému rozumnosť

a mládeži poznanie a rozvahu.

5Ak múdry poslúcha,

rozmnoží si vedomosti,

rozumný získa umenie dať sa viesť,

6chápať príslovia a podobenstvá,

slová mudrcov a ich inotaje.

7"Bázeň pred Hospodinom

je počiatkom poznania;

blázni pohŕdajú

múdrosťou a kázňou."

Výstraha pred zvodcami

8Počúvaj, syn môj,

napomínanie svojho otca

a nezavrhuj poúčanie svojej matky,

9lebo sú ľúbezným vencom

na tvojej hlave

a šperkom na tvojom hrdle.

10Syn môj, ak ťa zvádzajú hriešnici,

neprivoľuj!

11Ak povedia:

Poď s nami chystať krvavé úklady,

zákerne striehnuť na nevinného

bez príčiny,

12"pohltíme ich zaživa

a zdravých ako záhrobie,

ako tých, čo zostupujú do hrobu;

"

13"nájdeme rozličné drahocennosti,

naplníme si domy korisťou;

"

14"hoď si svoj lós medzi nami,

všetci budeme mať jeden mešec;

"

15syn môj, nevydaj sa s nimi

na cestu,

zdrž svoje nohy od ich chodníkov!

16Lebo ich nohy bežia ku zlému

a ponáhľajú sa prelievať krv.

17Veď nadarmo sa rozprestiera sieť,

ak ju všetci okrídlenci vidia.

18Oni na vlastnú krv striehnu,

nastavujú osídla

proti vlastnému životu.

19"Tak sa vodí každému,

kto baží po zisku;

to berie život tomu, kto ho má."

Múdrosť káže kajať sa

20Múdrosť kričí na ulici,

na námestiach vydáva svoj hlas.

21Na vrchu hradieb volá,

pri vchodoch do mestských brán

vraví svoje reči:

22Vy neskúsení,

dokedy chcete milovať prostotu?

Dokedy budú posmievači túžiť

po posmechu

a blázni nenávidieť poznanie?

23Obráťte sa k môjmu karhaniu!

Vylejem na vás svojho ducha,

dám vám poznať svoje slová.

24"Pretože ste sa zdráhali,

keď som volala,

nik si nevšimol,

keď som vystierala ruku;

"

25nedbali ste na moju radu

a na moje karhanie

ste nič nedali,

26ja sa tiež budem smiať

z vášho nešťastia,

posmievať sa budem,

keď vás zachváti hrôza,

27keď sa priženie hrôza

ako príval

a privalí nešťastie ako víchrica,

keď doľahne na vás

úzkosť a súženie.

28Vtedy ma budú volať,

ale sa neohlásim,

hľadať ma budú, ale nenájdu.

29Pretože nenávideli poznanie,

nevyvolili si bázeň

pred Hospodinom,

30moju radu nechceli,

zavrhli všetko moje karhanie:

31Teraz budú jesť

z ovocia svojich ciest

a nasýtia sa svojimi zámermi.

32Lebo odpadlíctvo

zabíja neskúsených

a bezstarostnosť hubí bláznov.

33Kto však mňa počúva,

bude bezpečne bývať,

bez starosti, bez strachu

pred nešťastím.