Kohelet — Kazateľ 2 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Márnosť bohatstva a radosti

1"Povedal som si:

Nože, skúsim to s radosťou;

užívaj dobré veci!

A hľa - i to je márnosť.

"

2O smiechu som povedal: Pochabosť.

A o radosti: Čo prospeje?

3Pomyslel som si,

že vínom osviežim svoje telo,

ovládajuc myseľ múdrosťou,

a bláznivosti sa budem držať

až dotiaľ,

kým neuvidím,

čo je prospešné pre ľudí,

čo majú robiť pod slnkom

pri krátkom počte dní svojho života.

4Podujal som sa na veľké veci:

Vystaval som si domy,

vysadil som si vinice,

5založil som si záhrady a sady

a nasadil som v nich

ovocné stromy všetkých druhov.

6Urobil som si jazerá,

aby sa z nich zvlažoval les,

v ktorom rástli stromy.

7"Kúpil som si otrokov a otrokyne;

mal som aj

doma narodených sluhov,

veľké stáda dobytka

a mnoho oviec,

viac ako všetci,

ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme.

"

8"Nahromadil som si aj striebra a zlata

i pokladov od kráľov a z krajín;

zadovážil som si

spevákov a speváčky,

aj čo je ľuďom rozkošou:

mnoho žien.

"

9"Vzrástol som a prevýšil všetkých,

ktorí boli predo mnou v Jeruzaleme;

nad tým moja múdrosť

zostávala pri mne.

"

10"Čokoľvek si moje oči zažiadali,

neodmietol som im;

svojmu srdcu som neodoprel

nijakú radosť;

lebo moje srdce malo radosť

zo všetkej svojej námahy;

a to mi bolo odmenou

za všetku moju námahu.

"

11"Vtedy som obrátil pozornosť

na všetky diela,

ktoré moje ruky vykonali,

a na námahu,

ktorú som vynaložil

na ich vykonanie,

a hľa - to všetko bola márnosť

a honba za vetrom;

z ničoho niet úžitku pod slnkom."

Rovnaký údel múdreho i blázna

12Potom som sa obrátil,

aby som sa pozrel na múdrosť,

na pochabosť i na bláznovstvo.

Lebo čo bude robiť človek,

ktorý príde po kráľovi?

To, čo iní robili dávno predtým.

13Videl som, že múdrosť

má takú výhodu pred bláznovstvom,

akú výhodu má svetlo pred tmou.

14Múdry má oči vo svojej hlave,

kým blázon chodí v temnote.

A predsa som spoznal,

že rovnaký údel postihne všetkých.

15Preto som si povedal:

Ak ma taký údel stihne ako blázna,

načo som vynikal múdrosťou?

A povedal som si: Aj to je márnosť.

16Pamiatka po múdrom

ani po bláznovi netrvá naveky,

v budúcich dňoch sa zabudne

na všetko

a múdry umiera tak ako blázon.

17Vtedy som znenávidel život,

lebo sa mi sprotivilo všetko,

čo sa deje pod slnkom.

Veď všetko je márnosť

a honba za vetrom.

Márnosť prílišnej námahy

18Znenávidel som všetku svoju lopotu,

ktorou som sa umáral pod slnkom,

ktorú musím zanechať tomu,

čo príde po mne.

19A ktovie, či bude múdry, a či blázon?

Vládnuť však bude

nad všetkými plodmi môjho trudu,

na ktorý som vynaložil námahu

a múdrosť pod slnkom.

Aj to je márnosť.

20Preto som dospel k zúfalstvu

nad všetkou lopotou,

ktorú som s námahou konal

pod slnkom.

21Lebo tu je človek, ktorý sa namáhal

s múdrosťou, poznaním a zručnosťou,

ale musí to odovzdať človeku,

ktorý na to nevydal námahu.

Aj to je márnosť a veľké zlo.

22Nuž čo má človek

zo všetkého svojho ustávania

a z úsilia srdca,

ktorým sa umáral pod slnkom?

23"Veď po celý jeho život bolesť

a mrzutosť sú jeho zamestnaním;

ba ani v noci jeho srdce neodpočíva.

Aj to je márnosť.

"

24Nič nie je lepšie pre človeka

ako jesť a piť

a dožičiť si dobré veci

pri svojej lopote.

Aj to som zbadal, že to pochádza

z Božej ruky.

25Lebo kto môže jesť a užívať

bez Neho?

26"On totiž dáva človeku,

ktorý sa mu páči,

múdrosť, poznanie i radosť;

ale tomu, kto hreší,

dáva úlohu zbierať, hromadiť

a dávať tomu, ktorý sa páči Bohu.

Aj to je márnosť a honba za vetrom."