Izaiáš 14 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Pád babylonského kráľa

1"Lebo Hospodin sa zmiluje nad Jákobom, a ešte si vyvolí Izrael; a usadí ich na ich vlastnej pôde. Cudzinci sa pripoja k nim a pridŕžať sa budú domu Jákobovho."

2"Národy zoberú Izrael a privedú na jeho vlastné miesto; potom si ich dom Izraela vezme na pôde Hospodinovej do vlastníctva za sluhov a slúžky; zajme tých, čo ho držali v zajatí, a podmaní si svojich poháňačov."

3V deň, keď ti Hospodin dožičí odpočinutie od bolesti, zmietania a od tvrdej služby, ktorou ťa zotročovali,

4prednesieš túto výpoveď o babylonskom kráľovi:

Ako sa upokojil poháňač!

Ako sa upokojilo násilie!

5Hospodin zlámal prút bezbožných,

palicu panovníkov,

6čo v prudkej zlosti bila národy

neprestajnými údermi,

čo v hneve opanúvala kmene

neľútostným deptaním.

7Odpočíva, pokoj má celá zem,

prepuká vo zvučný jasot.

8Aj cyprusy sa tešia z teba,

cédre libanonské:

Odkedy si si ľahol,

neprichádza proti nám drevorubač.

9"Podsvetie dolu je vzrušené

kvôli tebe pred tvojím príchodom;

prebúdza tiene kvôli tebe,

všetkých bývalých mocnárov zeme;

núti povstať z ich trónov

všetkých kráľov národov.

"

10Všetci sa ujmú slova a povedia ti:

Aj ty si oslabol ako my,

stal si sa podobný nám.

11"Do podsvetia zvrhli tvoju pýchu,

zvuk tvojich hárf;

tvojou podstielkou sú červy

a tvojou prikrývkou pandravy.

"

12Ach, ako si spadol z neba,

ty jasná hviezda, syn rannej zory.

Zoťatý si na zem,

ty, ktorý si premáhal národy.

13Povedal si si v srdci:

Vystúpim do nebies,

hore nad Božie hviezdy

vyvýšim svoj trón

a posadím sa na vrchu

zhromaždenia,

na najkrajnejšom severe.

14Vystúpim na výšiny oblakov,

podobný budem Najvyššiemu.

15Ale musíš zostúpiť do podsvetia,

do najhlbšej jamy.

16Tí, čo ťa uvidia,

uvažovať budú o tebe:

Či je to ten muž, ktorý vzrušoval zem

a otriasal kráľovstvami?

17Ktorý svet obracal na púšť

a rúcal jeho mestá,

ktorý svojich väzňov

nepúšťal domov?

18Všetci králi národov

spočívajú v sláve,

každý vo svojej hrobke.

19Ty si však vyhodený

zo svojho hrobu

ako ohavný výhonok,

pokrytý zabitými,

prebodnutými mečom,

ktorí zostupujú medzi kamene jamy

ako pošliapaná mŕtvola.

20V hrobe sa s nimi nespojíš,

lebo si zničil vlastnú krajinu,

vraždil si vlastný ľud.

Nikdy sa nebude spomínať

potomstvo zločincov.

21Pripravte jatku pre jeho synov

pre neprávosť ich otcov,

aby nevstali a nevzali

do vlastníctva krajinu,

aby nenaplnili svet mestami.

22Povstanem proti nim - znie výrok Hospodina mocností - a vyhubím z Babylonu meno, i čo ostane z neho, syna i vnuka - znie výrok Hospodinov.

23"Obrátim ho na dedičstvo ježov a na vodné močariny; odmetiem ich ničiacou metlou - znie výrok Hospodina mocností."

Pád Asýrie

24Hospodin mocností prisahal:

Vskutku, ako som si predsavzal,

tak sa stane,

ako som rozhodol, tak sa splní:

25zlámem Asýra vo svojej krajine

a pošliapem ho na svojich vrchoch.

Tak ustúpi z nich jeho jarmo

a jeho bremeno zmizne z ich pleca.

26To je zámer, ktorý je rozhodnutý

o celej zemi,

a to je ruka, ktorá je vystretá

nad všetky národy.

27"Lebo Hospodin mocností rozhodol;

kto to zruší?

Jeho ruka je vystretá;

kto ju odvráti?"

Proti Filištínsku

28V roku, keď zomrel kráľ Ácház,

odznel tento výrok:

29Vôbec sa neteš, Filištínsko,

že sa už zlomila palica, ktorá ťa bila,

pretože z hadieho koreňa

vylezie zmija

a jej plodom bude lietajúci drak.

30Biedni budú pásť na mojej nive

a chudobní v bezpečí budú odpočívať

so svojím stádom.

Ale tvoj koreň usmrtím hladom

a tvoj zvyšok zabijem.

31"Kvíľ, brána, volaj o pomoc, mesto!

Zúfaj si, celé Filištínsko,

lebo od severu prichádza dym;

z jeho radov nik sa neoddeľuje.

"

32A čo odpovie môj ľud

poslom národov?

Že Hospodin založil Sion,

v ňom nájdu útočisko

ubiedení Jeho ľudu.