Náreky 2 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Plač nad zbúranýmJeruzalemom

1"Jaj, akým oblakom zastrel Pán

dcéru Sion vo svojom hneve;

zhodil z neba na zem

ozdobu Izraela,

nepamätal na podnož svojich nôh

v deň svojho hnevu.

"

2Pán bez milosti zničil

všetky príbytky Jákobove,

vo svojej prchkosti zrúcal

opevnenia judskej dcéry,

zvrhol na zem, znesvätil

kráľovstvo i jeho kniežatá.

3"V pálčivom hneve zoťal

všetky rohy Izraela,

odtiahol svoju pravicu,

keď prišiel nepriateľ;

v Jákobovi zažal plápolavý oheň,

ktorý požieral všetko dookola.

"

4"Napäl svoj luk ako nepriateľ,

vzpriamila sa Jeho pravica;

vraždila sťa protivník všetko,

čo bolo vzácne očiam

v stane dcéry Sion,

ako oheň vylial svoju prchkosť.

"

5Pán sa stal akoby nepriateľom,

znivočil Izrael,

znivočil všetky jeho paláce,

skazil jeho pevnosti,

rozmnožil dcére judskej

smútok i žiaľ.

6Násilne skazil svoje obydlie,

zničil svoj svätostánok.

Hospodin v zabudnutie priviedol

na Sione

sviatok i deň odpočinku.

Vo svojom karhajúcom hneve

zavrhol kráľa i kňaza.

7Zavrhol Pán svoj oltár,

zaprel svoju svätyňu,

nepriateľom do rúk vydal

múry svojich palácov.

Hučali v dome Hospodinovom

ako v deň zhromaždenia.

8"Hospodin si umienil

zrúcať hradby dcéry Sion,

roztiahol meraciu šnúru

a nestiahol ruku od ničenia;

zarmútil múry i hradby,

zrúcali sa napospol.

"

9"Do zeme vnorili sa jej brány,

skazil, dolámal jej závory;

jej kráľ i kniežatá sú medzi pohanmi,

kde nieto vyjavenia,

ani jej proroci nedostávajú

videnie od Hospodina.

"

10Na zemi sedia,

mlčia starší dcéry Sion.

Nasypali si prach na hlavu,

opásali sa vrecovinou.

Jeruzalemské panny

zvesili hlavu k zemi.

11Oči mi hynú od sĺz,

vrie to v mojom vnútri.

Na zem sa mi vyliala pečeň

pre skazu dcéry môjho ľudu,

keď omdlievali dojčatá a nemluvňatá

na námestiach mesta.

12Vraveli svojim matkám:

Kde je obilie a víno?

keď omdlievali ako ranení

na námestiach mesta,

keď vypúšťali dušu

v náručiach svojich matiek.

13Čo mám povedať o tebe,

k čomu ťa pripodobniť,

dcéra Jeruzalem?

Čo prirovnám k tebe,

aby som ťa potešil,

panenská dcéra Sion?

Veď tvoja skaza je veľká ako more,

kto ťa uzdraví?

14Tvoji proroci predvídali

klam a nezmysel,

a neodhaľovali tvoju vinu,

aby zmenili tvoj údel.

Predvídali ti veštby

falošné a zvodné.

15"Spľasli nad tebou rukami všetci,

čo idú okolo;

zhíkli a kývali hlavami

nad dcérou jeruzalemskou:

Toto je mesto, ktoré nazývali

vrcholom krásy,

rozkošou celej zeme?

"

16Všetci tvoji nepriatelia

škerili ústa nad tebou,

híkali, škrípali zubami a povedali:

Zničili sme ju!

Toto je deň, na ktorý sme čakali,

dožili sme sa ho a videli sme!

17"Hospodin urobil, čo si zaumienil,

splnil, čo povedal,

čo rozkázal v dávnych časoch;

zrúcal neúprosne;

nepriateľovi spôsobil radosť

nad tebou,

zdvihol roh tvojich protivníkov.

"

18"Hlasito volaj k Pánovi,

panenská dcéra Sion.

Vylievaj slzy ako potok

vo dne i v noci;

nedopraj si odpočinok,

nech nemá pokoj zrenica tvojho oka.

"

19Povstaň, nariekaj v noci,

na začiatku nočných stráží!

Vylievaj svoje srdce ako vodu

pred tvárou Pánovou,

dvíhaj k Nemu svoje dlane

za život svojich detí,

ktoré omdlievajú hladom

na rohoch všetkých ulíc!

20Pozri sa, Hospodine, a všimni si,

s kým si tak naložil!

Či ženy majú jesť svoj plod,

zdravo narodené deti?

Či smie byť zavraždený

v Pánovej svätyni prorok i kňaz?

21"Po uliciach na zemi ležia

chlapec i starec;

tvoje panny i mládenci

padli mečom;

usmrcoval si v deň svojho hnevu,

zabíjal si a neľutoval.

"

22"Zvolal si ako k slávnosti

zo všetkých strán tých,

ktorých sa bojím,

v deň Hospodinov nebol nikto,

kto by bol ušiel a unikol;

tých, čo som porodila a vychovala,

nepriateľ vykynožil."