Jeremiáš 8 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

1V tom čase - znie výrok Hospodinov - vyberú kosti kráľov Júdu, jeho kniežat, kňazov, prorokov a kosti obyvateľov Jeruzalema z ich hrobov

2"a porozkladajú ich pred slnkom, mesiacom a celým vojom neba, ktoré milovali, ktorým slúžili, za ktorými chodili, ktoré vyhľadávali a ktorým sa klaňali. Nepozbierajú ich, ani ich nepochovajú; hnojom budú na roli."

3A milšia bude smrť ako život všetkým, ktorí zostanú z tohto zlého pokolenia na každom mieste, kde som ich zahnal - znie výrok Hospodina mocností.

Neochota ľudu kajať sa

4Povedz im: Takto vraví Hospodin:

Ak niekto padne, či zase nevstane?

Ak sa niekto odvráti,

či sa späť nevráti?

5Prečo odpadol tento ľud

- Jeruzalem - v trvalej nevere?

Držia sa klamu, nechcú sa obrátiť.

6Naslúchal a počul som:

Nepravdu hovoria.

Nik necíti ľútosť nad svojou zlobou

a nepovie: Čo som urobil?

Všetci sa vo svojom behu odvracajú

ako kôň, čo sa rúti do boja.

7Aj bocian v povetrí pozná svoj čas,

hrdlička, lastovička i žeriav

dodržiavajú čas svojho príchodu,

avšak môj ľud nepozná

poriadok Hospodinov.

8Ako môžete vravieť:

Múdri sme,

my máme zákon Hospodinov?

Ale hľa, na klam ho zmenilo

lživé rydlo pisárov.

9Na hanbu vyjdú mudrci,

predesení budú a lapia ich.

Hľa, opovrhli

slovom Hospodinovým,

na čo im bude ich múdrosť?

10"Preto ich ženy dám iným

a ich polia dobyvateľom,

lebo od najmenšieho po najväčšieho

všetci sú ziskuchtiví;

od proroka až po kňaza

každý koná podvodne.

"

11Povrchne liečia ranu

dcéry môjho ľudu,

a vravia: Pokoj, pokoj!

ale niet pokoja.

12Na hanbu vyšli,

lebo ohavnosť páchali.

Už ani stud necítia,

ani hanbiť sa nevedia.

Preto padnú s tými,

ktorí musia padnúť,

klesnú, keď ich navštívim

- hovorí Hospodin.

13Chcem oberať ich úrodu

- znie výrok Hospodinov -

ale niet hrozna na réve,

niet fíg na figovníku,

aj jeho lístie uvädlo.

Dal som im svoj zákon,

a oni ho prestupovali.

Strašný súd a prorokov žiaľ

14Prečo sedíme? Zhromaždite sa

a poďme do opevnených miest,

nech tam zahynieme,

lebo Hospodin, Boh náš,

dáva nám hynúť

a napája nás jedovatou vodou,

lebo sme zhrešili proti Hospodinovi.

15Čakáme na pokoj

- ale nič dobrého niet -

a na čas uzdravenia,

ale hľa, zdesenie.

16Od Dánu počuť frkot jeho koní,

hlasným erdžaním jeho koní

trasie sa celá zem.

Prídu a vyžerú krajinu,

všetko, čoho je plná,

mesto, i tých, ktorí v ňom bývajú.

17Lebo hľa, posielam medzi vás

hady, vretenice,

na ktoré nepôsobí zaklínanie,

a poštípu vás

- znie výrok Hospodinov.

18Zmocňuje sa ma neliečiteľný žiaľ,

srdce mi je choré.

19Krik dcéry môjho ľudu počuť

široko-ďaleko v krajine:

Či nie je Hospodin na Sione?

Či nie je na ňom jeho kráľ?

Prečo ma popudzovali

svojimi rezbami,

svojimi cudzími modlami?

20Prešla žatva, pominulo leto,

no nie sme zachránení.

21Pre rany dcéry môjho ľudu

zronený som,

smútim, hrôza ma zachvátila.

22Či nieto balzamu v Gileáde?

Či tam nieto lekára?

Veď prečo neprichádza

uzdravenie dcéry môjho ľudu?

23Kiežby mi hlava bola

prameňom vody

a oči žriedlom sĺz,

aby som dňom i nocou oplakával

pobitých dcéry môjho ľudu.