Žalmy 104 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Oslava stvoriteľského Božieho diela

1Dobroreč, duša moja, Hospodinovi!

Ó Hospodine, Bože môj,

si veľmi veľký!

Priodel si sa nádherou a velebou,

2halíš sa do svetla sťa do rúcha,

rozpínaš nebo ako stan.

3Na vodách si buduješ siene,

z oblakov robíš si povozy,

na krídlach vetra sa uberáš.

4Vetry si robíš poslami

a blčiaci oheň sluhami.

5Založil si zem na jej pilieroch,

neskláti sa na večné veky.

6Záplavou zakryl ju sťa rúchom,

na vrchoch stáli vody.

7Pred Tvojou hrozbou odtiekli,

rachotom Tvojho hromu zaplašené.

8Vrchy sa vynorili, klesli doliny

na miesto, ktoré si im vymedzil.

9Položil si im hrádzu,

ktorú neprekročia,

aby opäť nezakryli zem.

10"Vypúšťaš pramene do potokov;

pomedzi vrchy pretekajú.

"

11"Napájajú všetku poľnú zver;

divé osly hasia svoj smäd.

"

12Nad nimi býva vtáctvo nebeské,

spomedzi vetiev vydáva hlas.

13"Zavlažuješ vrchy zo svojich siení;

zem nasýti sa ovocím Tvojich diel.

"

14Tráve dáš rásť pre dobytok,

bylinám na úžitok človeku,

aby vyviedol chlieb zo zeme,

15i víno, čo rozveselí srdce človeku,

aby sa skvela od oleja tvár,

a chlieb, čo posilňuje srdce človeka.

16Nasycujú sa stromy Hospodinove,

cédre libanonské, ktoré On zasadil,

17na ktorých hniezdia vtáky,

i bocian,

ktorému sú domom cyprusy.

18Vysoké vrchy sú pre kamzíkov

a svišťom sú útočiskom skaly.

19"On stvoril mesiac na určenie času;

slnko vie, kde má zapadať.

"

20"Privádzaš tmu, a tak nastáva noc;

v nej sa hýbe všetka lesná zver.

"

21Levíčatá revú za korisťou,

od Boha si pokrm žiadajú.

22Keď slnko vychádza, utiahnu sa,

líhajú si do svojich brlohov.

23Človek vychádza za svojou prácou,

a za tým, čo robí do večera.

24Ako mnoho je Tvojich diel,

ó Hospodine!

Všetky si múdro učinil,

zem je plná Tvojho tvorstva.

25"Tu more veľké, šírošíre;

tam hemženia je bez počtu

i živočíchov malých s veľkými.

"

26Tam lode plavia sa,

tam Leviatan,

čo si ho stvoril, by sa hrával v ňom.

27Všetko to očakáva od Teba,

aby si im načas dával pokrm.

28"Keď im ho dávaš, zbierajú;

otváraš ruku,

nasýtia sa dobrými vecami.

"

29"Keď skrývaš svoju tvár, ľakajú sa;

keď odnímaš im ducha, skonávajú

a vracajú sa do prachu.

"

30"Keď svojho Ducha vysielaš,

sú stvorené;

tak obnovuješ povrch zeme.

"

31Naveky sláva Hospodinovi!

Nech sa raduje Hospodin

zo svojich diel!

32"Keď pozrie na zem, tá sa chveje;

dotkne sa vrchov, tie vydávajú dym.

"

33Spievať chcem Hospodinovi,

kým žijem,

hrať svojmu Bohu, kým tu budem.

34Nech Mu je milé

moje premýšľanie!

Ja sa budem radovať v Hospodinovi.

35Nech zmiznú hriešnici zo zeme!

A nech už nieto bezbožných!

Dobroreč, duša moja, Hospodinovi!

Haleluja!