1Vtedy Jób odvetil Hospodinovi:
2Uznávam, že Ty všetko môžeš,
a nijaký Tvoj zámer
nemožno prekaziť.
3Kto to bez vedomosti zastiera radu?
Hovoril som o tom,
čomu som nerozumel,
o veciach, ktoré mi boli
príliš divné a neznáme.
4Vypočuj ma, prosím!
Budem hovoriť,
budem sa pýtať, a Ty ma pouč!
5"Len z chýru som počul o Tebe;
ale teraz Ťa moje oko videlo.
"
6Preto odvolávam
a kajám sa v prachu a popole.
DoslovOspravedlnenie Jóba7Keď Hospodin dohovoril tieto slová Jóbovi, riekol Elífazovi Témanskému: Môj hnev vzplanul proti tebe a proti tvojim dvom priateľom, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób.
8"Preto si teraz vezmite sedem juncov a sedem baranov, choďte k môjmu služobníkovi Jóbovi a prineste spaľovanú obeť za seba. A nech sa môj služobník Jób modlí za vás; lebo len z ohľadu na jeho osobu nenaložím s vami podľa vášho bláznovstva, lebo ste nehovorili správne o mne ako môj služobník Jób."
9Nato Elífaz Témanský, Bildad Šúachský a Cófar Naamátsky odišli a urobili, ako im prikázal Hospodin.
A Hospodin bral ohľad na Jóba.
10Hospodin zmenil Jóbov údel, pretože sa modlil za svojho blížneho. Jóbovi zdvojnásobil všetko, čo mal.
11Vtedy prišli k nemu všetci jeho bratia, sestry i všetci, ktorí ho predtým poznali, jedli spolu s ním v jeho dome, prejavili mu súcit a potešovali ho po všetkom nešťastí, ktoré Hospodin dopustil na neho, a dali mu každý po hrudke zlata a po zlatom prsteni.
12A tak Hospodin požehnal posledné dni Jóbove viac ako prvé. Mal potom štrnásťtisíc oviec, šesťtisíc tiav, tisíc záprahov dobytka a tisíc oslíc.
13Mal sedem synov a tri dcéry.
14Jednej dal meno Jemíma, druhej Kecia a tretej Kerenhappúch.
15V celej krajine nebolo krajších žien ako Jóbove dcéry. A ich otec im dal vlastnícky podiel medzi ich bratmi.
16Jób žil potom stoštyridsať rokov a videl svojich synov i synov svojich synov až do štvrtého pokolenia.
17Potom Jób umrel vo vysokej starobe, nasýtený životom.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
