Kohelet — Kazateľ 1 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

1Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.

Všetko zemské je márne

2Márnosť nad márnosti

- hovorí Kazateľ.

Márnosť nad márnosti,

všetko je márnosť.

3Aký osoh má človek

zo všetkej svojej lopoty,

ktorou sa umára pod slnkom?

4Pokolenie odchádza

a druhé prichádza,

ale zem stojí naveky.

5Slnko vychodí, slnko zapadá,

náhli sa na svoje miesto,

kde znova vychádza.

6Vietor duje k juhu

a obracia sa na sever,

stále krúžiac veje

a vo svojom kolobehu sa vracia.

7"Všetky potoky tečú do mora,

ale more sa nenaplní;

potoky sa vracajú na miesto,

kam tečú.

"

8"Všetko je plné trudu,

nikto to nemôže vysloviť;

oko sa nikdy do sýtosti nenadíva,

ucho sa nikdy dosť nenapočúva.

"

9Čo bolo, bude zase,

a čo sa dialo, bude sa opäť diať.

Nič nového nieto pod slnkom.

10Je niečo, o čom možno povedať:

Pozri, to je niečo nové?

Dávno to bolo, vo vekoch,

ktoré boli pred nami.

11Niet pamiatky po prvotných veciach,

ani na neskoršie, čo nastanú,

nebudú mať spomienky tí,

ktorí budú neskôr.

Snaha po múdrosti je márna

12Ja, Kazateľ, bol som kráľom

nad Izraelom v Jeruzaleme.

13Zaumienil som si

múdrosťou vypátrať a vyskúmať

všetko, čo sa deje pod nebom.

Ťažkú úlohu dal Boh

ľudským synom,

aby sa ňou umárali.

14Videl som všetko,

čo sa deje pod slnkom,

a hľa - všetko to je márnosť

a honba za vetrom.

15Krivé nemožno narovnať,

a čo chýba, nemožno spočítať.

16Povedal som si:

Nadobudol som väčšiu

a hojnejšiu múdrosť

ako všetci, ktorí predo mnou boli

v Jeruzaleme,

a moje srdce zakúsilo

mnoho múdrosti a poznania.

17Zaumienil som si poznávať múdrosť

a poznať pochabosť a bláznovstvo.

Spoznal som,

že aj to je len honba za vetrom.

18Lebo kde je mnoho múdrosti,

tam je mnoho mrzutosti,

a kto rozmnožuje poznanie,

rozmnožuje bolesť.