Sudcov 5 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Deborina pieseň

1Vtedy Debora a Bárák, Abínoámov syn, spievali:

2Dobrorečte Hospodinovi

za to, že sa vodcovia ujali

vedenia v Izraeli,

za to, že ľud dobrovoľne povstal.

3Počujte, králi, počúvajte, kniežatá!

Zaspievam Hospodinovi,

zaspievam žalm Hospodinovi,

Bohu Izraela.

4Hospodine, keď si vychádzal zo Seíru,

keď si kráčal z edómskych strání,

zachvela sa zem, aj nebesá kropili,

aj oblaky liali vodu.

5Vrchy sa klátili pred Hospodinom,

ešte aj Sinaj,

pred Hospodinom, Bohom Izraela.

6Za dní Šamgara, syna Anátovho,

za dní Jáéliných

opustené boli cesty

a putujúci chodili bočnými cestami.

7Spustli dediny v Izraeli, veru spustli,

kým som nepovstala, ja Debora,

kým som nepovstala

ako matka v Izraeli.

8"Keď si volili nových bohov,

bojovalo sa pri bránach;

ale či bolo vidno štít abo kopiju

pri štyridsaťtisícoch Izraela?

"

9Moje srdce oddané je vodcom Izraela,

ktorí dobrovoľne povstali v ľude.

Dobrorečte Hospodinovi,

10vy, čo jazdíte na plavých osliciach,

ktorí sedávate na kobercoch,

a ktorí chodíte cestou: uvažujte!

11Čuj, bubnujúci pri napájadlách,

tam ospevujú spásne skutky Hospodinove,

spásne skutky na jeho dedinčanoch v Izraeli.

Vtedy zostúpil k bránam

ľud Hospodinov.

12Prebuď sa, prebuď, Debora,

prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň.

Vstaň, Bárák, zajmi tých,

čo ťa zajali, syn Abínoámov.

13Vtedy zostúpil zvyšok

zo vznešeného ľudu,

ľud Hospodinov zostúpil so mnou

ako hrdinovia.

14Z Efrajimu sa vydali ta do údolia,

za tebou, Benjamín, s tvojím ľudom.

Z Máchíra zostúpili vodcovia

a zo Zebulúna tí,

čo nosia veliteľskú palicu.

15Kniežatá Jissáchára s Deborou,

ako Jissáchár tak Bárák

vyslaný bol za ním do údolia.

V oddieloch Rúbenových

veľké bolo uvažovanie.

16Prečo si ostal sedieť medzi košiarmi,

počúvať bľakot stád?

V oddieloch Rúbenových

veľké bolo uvažovanie.

17Gileád si býva za Jordánom,

prečo sa Dán zdržuje pri lodiach?

Ašér sedí pri morskom pobreží

a prebýva pri jeho zátokách.

18Zebulún je ľud, čo opovrhuje smrťou,

aj Naftálí na vysokých stráňach.

19Prišli králi a bojovali,

vtedy bojovali kanaánski králi,

v Taanachu pri vodách Megidda.

Striebro si neodniesli ako korisť.

20Hviezdy z neba bojovali,

zo svojich dráh bojovali so Síserom.

21Potok Kíšón ich odplavil,

praveký potok je potok Kíšón.

Vykroč, duša moja, rázne.

22Vtedy dupotali kopytá koní,

cválajú jeho mocní.

23Preklínajte Méróz,

vraví anjel Hospodinov,

preklínajte strašne jeho občanov,

lebo neprišli na pomoc Hospodinovi,

na pomoc Hospodinovi

medzi hrdinami.

24"Požehnaná buď, Jáél, medzi ženami,

žena Kenijca Chebera;

nad ženy v stane buď požehnaná.

"

25Vodu žiadal, ona podala mlieko,

v kniežacej čaši priniesla smotanu.

26Ruku vystrela za kolíkom

a svoju pravicu za ťažkým kladivom,

zrazila Síseru, roztrieštila mu hlavu,

rozbila, prerazila mu sluchy.

27Pri jej nohách klesol

padol a vystrel sa,

pri jej nohách klesol, padol.

Kde klesol, tam padol zabitý.

28Oknom vyzerala a volala

matka Síserova cez mrežovanie:

Prečo otáľa prísť jeho voz,

prečo mešká hrkot jeho vozov?

29Jej najmúdrejšie kňažné odpovedali,

aj ona opätuje ich slová v sebe:

30Iste nachodia a delia korisť,

jedno dievča, dve dievčatá na muža.

Korisť pestrých šiat pre Síseru,

korisť pestrých látok,

jednu - dve pestrotkané látky

ako korisť

na moju šiju.

31Nech tak zahynú

všetci Tvoji nepriatelia, Hospodine!

Ale tí, ktorí Ho milujú,

sú ako slnko

vychádzajúce vo svojej sile.

Potom krajina mala pokoj na štyridsať rokov.