1Žalm Ásáfov.
Vpravde dobrý je Boh k Izraelovi, k tým, čo sú čistého srdca.
2"Ale mne sa takmer uchýlili nohy;
skoro sa pokĺzli moje kroky.
"
3"Lebo som závidel chvastavým,
keď som zrel blaho bezbožných;
"
4"lebo netrpia muky;
zdravé a vypasené je ich telo;
"
5nelopotia sa ako smrteľník
a nesužuje ich, čo trápi ľudí.
6Preto im pýcha hrdlo obvíňa
a plášť násilia ich priodieva.
7Z tuku im oko vyčnieva,
srdce im prekypuje výmyslami,
8"posmeškujú a zlomyseľne hovoria;
zvysoka vravia o útlaku.
"
9Ústa dvíhajú proti nebu
a jazyk sa im vozí po zemi.
10Preto sa obracia k nim ľud
a napája sa hojne.
11A vravia: Akože by vedel Boh?
Či Najvyšší má vedomosť o tom?
12Hľa, to sú bezbožní:
hromadia bohatstvá,
súc večne bezpeční.
13Veru, darmo som si zachovával
srdce čisté
a v nevinnosti umýval si dlane.
14Bol som neprestajne bitý
a každé ráno trestaný.
15Keby som si bol povedal:
Podobne budem rozprávať,
tak by som sa bol spreneveril
rodu Tvojich detí.
16Keď som sa to snažil pochopiť,
zdalo sa mi to trápením,
17kým som nevošiel do Božích svätýň
a nepochopil som ich koniec.
18Veru, na klzké miesto ich staviaš
a rozbíjaš ich na trosky.
19Ako rýchlo vyjdú navnivoč!
Miznú a hrôzou zahynú!
20Ako sen mizne po prebudení, Pane.
tak zavrhneš ich obraz,
keď sa prebudíš.
21Keď sa mi srdce rozhorčovalo
a bodalo ma vo vnútri,
22"hlúpy som bol a nevedomý;
voči Tebe bol som ako zvieratá.
"
23Ja som však stále s Tebou,
držíš ma za pravicu.
24Vedieš ma svojou radou
a potom do slávy ma prijmeš.
25Kohože mám na nebi?
A keď som s Tebou,
netúžim po zemi.
26Aj keď mi hynie telo i srdce,
Boh mi je skalou srdca naveky
a mojím údelom.
27Lebo hľa, zahynú,
čo sa vzďaľujú od Teba,
zničíš každého, kto Ti je neverný.
28Ale mňa blaží Božia blízkosť.
V Hospodinovi, Pánovi
mám svoje útočisko,
aby som všetky Tvoje skutky
zvestoval.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
