Kohelet — Kazateľ 12 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

1Pamätaj na svojho Stvoriteľa

v dňoch svojej mladosti,

skôr, ako prídu zlé dni

a priblížia sa roky, o ktorých povieš:

Nemám v nich záľubu.

2"Skôr, ako sa zatmie

slnko a svetlo, mesiac a hviezdy,

a oblaky sa vrátia po daždi;

"

3"vtedy, keď sa strážcovia domu

budú triasť,

silní mužovia sa zhrbia,

ženy, čo melú, prestanú pracovať,

lebo ich bude málo,

a zatemnia sa tie,

čo vyzerajú z okien;

"

4dvere na ulicu sa zavrú,

keď bude tíchnuť zvuk žarnova,

zvýši sa jeho hlas na vtáčí hlas

a stlmia sa všetky dcéry spevu,

5bude sa báť aj výšin

a postrachu na ceste.

Mandľovník rozkvitne,

kobylka oťažie

a odkvitne kaparka,

lebo človek odchádza

do svojho večného domu

a po uliciach obchádzajú trúchliaci.

6Skôr, ako sa pretrhne

strieborný povrázok

a rozbije sa zlatá čaša,

skôr, ako sa roztrepe džbán

nad prameňom

a poláme sa koleso na studni,

7prach sa navráti do zeme,

ako bol prv,

ale duch sa vráti k Bohu,

ktorý ho dal.

8Márnosť nad márnosti,

povedal Kazateľ, všetko je márnosť.

9A nad to, že Kazateľ bol múdry,

vyučoval aj ľud poznaniu,

uvážil, skúmal a skladal

mnoho prísloví.

10Kazateľ sa snažil nájsť lahodné slová

a napísať správne, pravdivé výroky.

11Slová múdrych sú ako ostne

a ako vbité klince

sú zozbierané výpovede,

keď ich dal jeden pastier.

12Ostatne, syn môj, daj sa vystríhať:

Tvorenie mnohých kníh nemá konca

a mnoho učenia unavuje telo.

13Na záver všetkých rečí počuj:

Boha sa boj

a Jeho prikázania zachovávaj,

lebo to je povinnosť

každého človeka.

14Lebo Boh každé dielo

privedie na súd,

i každú tajnú vec,

či je dobrá alebo zlá.