Deuteronómium 33 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Mojžišovo požehnanie

1Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelcov pred svojou smrťou:

2Riekol: Hospodin prišiel zo Sinaja

a zažiaril im zo Séíru,

zjavil sa v jase od vrchu Párán

a prišiel od Meríby pri Kádeši,

po jeho pravici bol planúci oheň.

3Vskutku miluješ svoj ľud.

Všetci jeho svätí sú v Tvojej ruke,

kladú sa k Tvojim nohám,

budú sa učiť z Tvojich slov.

4Mojžiš nám dal zákon

ako vlastníctvo zboru Jákobovho.

5V Ješurúne povstal kráľ,

keď sa predáci ľudu zišli

spolu s kmeňmi Izraela.

6Nech žije Rúben a nech neumiera,

nech nie je jeho mužov primálo.

7Toto povedal o Júdovi:

Hospodine, vypočuj hlas Júdov

a priveď ho k jeho ľudu,

svojimi rukami bojuj za neho

a buď mu pomocou

proti jeho protivníkom.

8O Lévím povedal:

Nech tvoje tummím a úrím

patria tvojmu zbožnému,

ktorého si skúšal v Masse,

s ktorým si mal spor pri vodách Meríby,

9ktorý povedal o svojom otcovi a matke:

Nevšímaj si ich!

a na svojich bratov nepozrel

ani svojich synov nepoznal,

lebo zachovávali Tvoju reč

a Tvoju zmluvu dodržiavali.

10"Jákoba budú učiť Tvojim právam

a Izrael Tvojmu zákonu;

klásť budú kadidlo pred Teba

a celožertvu na Tvoj oltár.

"

11Hospodine, požehnaj jeho silu

a obľúb si dielo jeho rúk!

Zdrv bedrá jeho odporcov,

i tých, čo ho nenávidia,

aby nepovstali viac.

12O Benjamínovi povedal:

Miláčik Hospodinov,

bezpečne prebýva pri Ňom.

On ho chráni po všetky dni.

Prebýva medzi jeho úbočiami.

13O Jozefovi povedal:

Hospodin nech požehnáva

jeho krajinu

najvzácnejšou rosou z nebies

a z prahlbiny, čo leží dolu,

14"najvzácnejším,

čomu slnko dáva dozrieť;

najvzácnejšou úrodou mesiacov,

"

15najlepším bohatstvom

pravekých vrchov

a vzácnosťou večných pahorkov,

16vzácnosťou krajiny, a tým, čo ju plní,

i priazňou Toho, ktorý sídli v kre.

Nech to príde na hlavu Jozefovu

a na temeno zasväteného

medzi jeho bratmi.

17"Jeho veleba je ako prvorodený býk,

rohy jeho sú ako rohy divého byvola;

nimi kole národy

napospol, až do končín zeme...

Také sú desaťtisíce Efrajima,

také sú tisíce Menaššeho!

"

18O Zebulúnovi povedal:

Raduj sa, Zebulún,

zo svojej výpravy,

a Jissáchár zo svojich stanov!

19Ľudí zavolajú na vrchy,

tam budú obetovať správne obete,

lebo bohatstvo mora budú vysávať

i poklady ukryté v piesku.

20O Gádovi povedal:

Požehnaný,

kto rozšíri priestor Gádov!

Odpočíva ako levica a driape

rameno i temeno.

21Vyhliadol si prvý podiel,

lebo tam mu bol pridelený

vodcovský diel,

i tiahol s predákmi ľudu

a spolu s Izraelom vyplnil

spravodlivosť Hospodinovu

i Jeho právne predpisy.

22O Dánovi povedal:

Dán je mladé levíča,

ktoré vybieha z Bášánu!

23O Naftálím povedal:

Naftálí je sýty priazne

a plný požehnania Hospodinovho,

more i juh si prisvojí.

24O Ašérovi povedal:

Najpožehnanejším zo synov

nech je Ašér.

Nech je miláčikom svojich bratov

a nech si v oleji namáča nohu!

25Železo a meď sú tvoje závory,

tvoja sila nech trvá, pokiaľ žiješ!

26Niet takého, ako je Boh Ješúrúnov,

ženie sa po nebi na pomoc tebe

vo svojej velebe po oblakoch.

27Útočišťom je ti Boh odveký

a dolu vládnu večné ramená.

On zahnal pred tebou nepriateľa

a riekol: Vyhub!

28Preto prebýva Izrael v bezpečí,

prameň Jákobov je osobitne

v krajine obilia a muštu

a z jeho neba kvapká rosa.

29"Blahoslavený si, Izrael!

Kto ti je podobný?

Ľud, zachránený Hospodinom;

On je tvojím ochranným štítom,

tvojím slávnym mečom!

Lichotiť ti budú tvoji nepriatelia,

ty však budeš kráčať po ich výšinách."