Druhá kráľov 6 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Plávajúca sekera

1Prorockí učeníci vraveli Elízeovi: Hľa, miesto, na ktorom s tebou bývame, je nám pritesné.

2Poďme k Jordánu, donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie. Povedal im: Choďte!

3Tu sa voľakto ozval: Urob nám po vôli a poď aj ty so svojimi služobníkmi. On odvetil: Pôjdem.

4A šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, postínali stromy.

5Ktorémusi, keď stínal kmeň, spadla sekera do vody, a ten sa dal do kriku: Ach, pane môj. Tá bola ešte požičaná.

6Boží muž sa opýtal: Kam padla? Keď mu ukázal to miesto, odťal kus dreva, hodil ho tam, a sekera vyplávala.

7Vtedy mu rozkázal: Zodvihni si ju. Ten načiahol ruku a vzal si ju.

Elízeus zajíma Sýrčanov

8Keď sýrsky kráľ viedol vojnu s Izraelom, poradil sa so svojimi služobníkmi a povedal: Na tom a tom mieste budem táboriť.

9Ale Boží muž poslal k izraelskému kráľovi odkaz: Chráň sa prechádzať tým miestom, lebo tam zostupujú Sýrčania.

10Izraelský kráľ poslal svojich ľudí na miesto, o ktorom mu hovoril Boží muž a pred ktorým ho varoval, takže sa tam mal na pozore, a to nielen raz alebo dvakrát.

11Srdce sýrskeho kráľa bolo nad tým znepokojené. Predvolal si služobníkov a opýtal sa ich: Neprezradíte mi, kto z našich drží s izraelským kráľom?

12Jeden z jeho sluhov povedal: Nie, pane môj, kráľ. Ale Elízeus, prorok v Izraeli, oznamuje izraelskému kráľovi aj tie slová, ktoré hovoríš vo svojej spálni.

13Nato kráľ rozkázal: Choďte a pozrite sa, kde je. Ja potom rozkážem, aby ho zlapali. Keď mu oznámili: Je v Dotáne!

14poslal ta kone, vojnové vozy a silný oddiel. Pri šli v noci a obkľúčili mesto.

15Keď sluha Božieho muža včasráno vstal a vyšiel von, zbadal, že mesto je obkľúčené vojskom, koňmi a vojnovými vozmi. Jeho sluha mu povedal: Beda, pane môj, čo si počneme?

16On mu povedal: Neboj sa, lebo tých, čo sú s nami, je viac ako tých, čo sú s nimi.

17Potom sa Elízeus modlil: Hospodine, otvor mu, prosím, oči, aby videl. Hospodine, otvor im oči, nech vidia. Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie.

18Keď ich izraelský kráľ uvidel, povedal Elízeovi: Raň, prosím, tento národ slepotou! A ranil ich slepotou podľa Elízeovho slova.

19Vtom Elízeus povedal: Toto nie je cesta ani to mesto. Poďte so mnou a ja vás dovediem k mužovi, ktorého hľadáte. Tak ich doviedol do Samárie.

20Keď prešli do Samárie, Elízeus povedal: Hospodine, otvor im oči, nech vidia! Hospodin im otvoril oči a oni zbadali, že sú uprostred Samárie.

21Keď ich izraelský kráľ uzrel, opýtal sa Elízea: Mám ich dať pobiť, otče môj?

22Ten povedal: Nezabíjaj! Či azda zabíjaš tých, ktorých zajmeš svojím mečom a svojím lukom? Predlož im pokrm a nápoj, a keď sa najedia a napijú, nech idú k svojmu pánovi.

23Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom už sýrske lúpežné čaty viac nechodili do Izraela.

Hlad v Samárii

24Potom sýrsky kráľ Benhadad zhromaždil celé svoje vojsko, vytiahol a obliehal Samáriu.

25V Samárii vypukol veľký hlad. Keď obliehali, oslia hlava stála osemdesiat šekelov striebra a štvrtina kábu holubičieho trusu päť šekelov striebra.

26Ako tak izraelský kráľ prechádzal po hradbách, jedna žena na neho kričala: Pomôž, pane môj, kráľ!

27Povedal jej: Keď Hospodin nepomáha, ako ti ja pomôžem! Azda z humna alebo z lisu?

28Potom sa jej kráľ opýtal: Čo ti je? Odpovedala: Táto žena ma nahovorila: Daj svojho syna, zjeme ho dnes. Môjho syna zjeme zajtra.

29Uvarili sme teda môjho syna a zjedli. Na druhý deň som jej povedala: Daj svojho syna a zjeme ho. Ale ona si syna ukryla.

30Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty, a ako tak prechádzal po hradbách, ľud zazrel, že má odspodu na tele vrecovinu.

31On povedal: Nech mi hocičo učiní Hospodin a nech hocičo ešte pridá, ak zostane dnes hlava Elízea, syna Šáfátovho, na ňom.

32Elízeus sedel doma a starší sedeli s ním. Vtedy kráľ poslal istého muža vopred. Skôr, ako prišiel posol k nemu, Elízeus povedal starším: Vidíte, ako posiela ten vrah zoťať mi hlavu? Dávajte pozor, a keď posol príde, zavrite dvere a tlačte ho nimi späť. Či nepočuť za ním dupot nôh jeho pána?

33Ešte s nimi hovoril, a už zostupoval kráľ so slovami: Táto pohroma je od Hospodina! Načo mám ešte čakať na Hospodina?!