1Naozaj, striebro má svoje nálezisko,
i zlato má miesto, kde ho ryžujú.
2Železo sa dobýva zo zeme
a bronz sa leje z rudy.
3Hranice kladie človek tme,
až po krajné medze preskúmava
tmavé a temné horniny.
4"Šachtu otvára ďaleko od bydlísk;
tí, čo sú zabudnutí
tam, kde nevkročí noha,
visia, chvejú sa ďaleko od ľudí.
"
5Zem, z ktorej pochádza chlieb,
dolu je spustošená ako ohňom.
6Ložiskom zafíru sú jej kamene
a obsahuje hrudky zlata.
7Orol nepozná chodník k nemu
a oko sokola ho nezazrie.
8Pyšné šelmy nestúpali po ňom,
ani lev naň nevkročil.
9Ruku kladie na kremeň,
od základu prevracia vrchy,
10v skalách vytesáva štôlne
a jeho oko zhliadne všetko vzácne,
11zahatáva výtoky riek
a skryté veci zeme vyvádza na svetlo.
12Ale kde možno nájsť múdrosť
a kde je nálezisko rozumnosti?
13Človek nepozná cestu k nej,
nedá sa nájsť v krajine živých.
14Prahlbina vraví: Vo mne jej niet,
a more hovorí: Nie je u mňa.
15Nedostať ju za rýdze zlato,
ani striebrom nemožno zaplatiť
jej cenu.
16Nedá sa vyvážiť ófirským zlatom,
ani vzácnym ónyxom a zafírom.
17Nevyrovná sa jej zlato ani sklo,
nedá sa vymeniť za zlaté predmety.
18"Koraly a krištáľ ani neprídu
do úvahy;
vlastniť múdrosť je nad perly.
"
19Nevyrovná sa jej núbijský topás,
nedá sa vyvážiť ani rýdzim zlatom.
20Odkiaľ však prichádza múdrosť
a kde je nálezisko rozumnosti?
21Zahalená je všetkému, čo je živé,
a skrytá aj pred nebeským vtáctvom.
22Miesto zániku i smrť hovoria:
Na vlastné uši
sme len zvesť o nej počuli.
23Boh pozná cestu k nej,
On vie o jej mieste!
24Lebo On dovidí až po konce zeme
a vidí všetko pod nebom.
25Keď dal váhu vetru
a vodám určil mieru,
26keď dažďu stanovil poriadok
a cestu hromoblesku,
27už vtedy ju videl a hlásal,
pevne ju postavil a preskúmal.
28Človeku však povedal:
Ajhľa, múdrosť je bázeň pred Pánom,
rozumnosť je vyhýbať sa zlému.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
