Jób 9 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Jóbova odpoveď Bildadovi

1Nato sa Jób ujal slova a povedal:

2Dobre viem, že je to tak,

ale ako môže byť človek

spravodlivý pred Bohom?

3Ak sa chce súdiť s Ním,

z tisíc otázok

ani na jednu nedá odpoveď.

4"Má múdre srdce a veľkú moc;

kto sa Mu kedy vzoprel,

a ostal bez trestu?

"

5Vrchy prekladá, a tie ani nevedia,

že ich vo svojom hneve prevrátil.

6Do pohybu dáva zem z jej miesta,

takže sa jej stĺpy otriasajú.

7On dá príkaz slnku a už nezažiari,

a okolo hviezd kladie pečať.

8On sám rozprestrel nebesá

a kráča po vysokých vlnách mora.

9On učinil Veľký voz i Orion,

Plejády i súhvezdia južnej oblohy.

10Veľké, až nevyspytateľné veci činí,

i bezpočetné divy.

11Prechádza popri mne,

ja Ho však nevidím,

keď ide okolo, ani Ho nezbadám.

12Ak uchváti, kto Ho v tom zavráti?

Kto Mu smie povedať: Čo to robíš?

13Boh neodvráti svoj hnev,

krčiť sa musia pred Ním

pomocníci Rahaby.

14O čo menej Mu smiem odvrávať ja

a voliť slová proti Nemu?

15Keby som bol aj v práve,

nevedel by som odpovedať,

svojho Sudcu by som mohol

iba prosiť.

16Keby som volal, aby mi odpovedal,

neverím, že počuje môj hlas.

17Ten, čo ma povíchricou kruší

a bez príčiny množí moje rany,

18nedá mi pookriať na duchu,

ale ma nasycuje trpkosťou.

19"Ak ide o moc silného, tu je On;

ak ide o súd, kto Ho predvolá?

"

20Ak som aj v práve,

vlastné ústa ma obvinia,

ak som aj nevinný,

On ma vyhlási za vinného.

21Som nevinný,

nestarám sa o svoju dušu,

pohŕdam svojím životom.

22Preto si myslím: Všetko jedno,

nevinnému i vinnému

On strojí koniec.

23Keď Jeho bič náhle usmrcuje,

vysmieva sa zo zúfalstva nevinných.

24Krajinu vydáva do rúk bezbožníka

a zastiera oči jej sudcov.

Ak je to nie On, kto je to teda?

25Moje dni utekajú rýchlejšie

ako bežec,

prchajú a nevidia nič dobré.

26Šinú sa ako lode z tŕstia,

ako orol, ktorý sa vrhá na korisť.

27Ak si pomyslím:

Zabudnem na svoj nárek,

zanechám smutný výzor

a rozveselím sa,

28ľakám sa všetkých svojich bolestí,

viem, že ma ich nezbavíš.

29"Ja budem uznaný vinným;

načo sa márne namáhať?

"

30Keby som sa umyl aj v snehovej vode

a lúhom očistil si dlane,

31i tak ma ponoríš do jamy,

že sa i vlastným šatám budem hnusiť.

32Lebo On nie je človek ako ja,

aby som Mu odpovedal:

Poďme spolu na súd!

33Niet medzi nami rozhodcu,

ktorý by položil ruku na nás oboch.

34"Nech sníme zo mňa svoju palicu

i svoju hrôzu, aby ma nedesila;

"

35potom prehovorím

a nebudem sa Ho báť,

lebo so mnou nie je to tak.