Genezis 37 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

1Jákob však ostal bývať v krajine, v ktorej sa jeho otec zdržoval ako cudzinec, totiž v Kanaáne.

Jozefove sny

2"Toto sú deje Jákobovho rodu:

Keď bol Jozef sedemnásťročný, ešte ako chlapec pásol ovce so svojimi bratmi, so synmi Bilhy a Zilpy, ktoré boli ženami jeho otca; Jozef donášal otcovi zlé správy o nich."

3Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi.

4Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním.

5Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli.

6Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo.

7"Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu."

8Nato mu bratia povedali: Vari chceš byť kráľom nad nami, alebo chceš panovať nad nami? A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a reči.

9"Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo."

10Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem?

11Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal.

Bratia predajú Jozefa

12Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu,

13Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som.

14"Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu."

15Keď blúdil po poli, stretol ho muž, ktorý sa ho opýtal: Čo hľadáš?

16"On odvetil: Hľadám bratov; povedz mi, prosím, kde pasú."

17Vtedy ten muž povedal: Odišli odtiaľto, lebo som počul, ako hovorili: Poďme do Dótánu. Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótáne.

18Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú,

19a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač!

20"Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov."

21Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život!

22Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi.

23Len čo Jozef došiel k svojim bratom, vyzliekli mu rúcho, dlhé rúcho s rukávmi, čo mal na sebe.

24Potom ho chytili a hodili do cisterny. Cisterna však bola prázdna, nebolo v nej vody.

25"Potom si sadli jesť. Keď pozdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelcov z Gileádu; ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a myrhu: dopravovali to do Egypta."

26Vtedy Júda povedal svojim bratom: Čo by sme mali z toho, keby sme brata zabili a jeho krv utajili?

27Poďte, predáme ho Izmaelcom, ale rukou naň nesiahajme, lebo je náš brat a naše telo. Bratia ho poslúchli.

28"Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta."

29Keď sa Rúben vrátil k cisterne, Jozefa v nej nebolo. Vtedy si roztrhol šaty,

30vrátil sa ku bratom a povedal: Chlapca niet! Kamže sa ja teraz podejem?

31Vtedy vzali Jozefovo rúcho, zarezali kozla a namočili rúcho do krvi.

32Potom poslali rúcho s rukávmi, dali ho zaniesť otcovi a odkázali: Toto sme našli. Pozri sa, či je to oblek tvojho syna, a či nie.

33"Keď si ho obzrel, povedal: Je to rúcho môjho syna, divá zver ho zožrala; Jozef je istotne roztrhaný."

34Vtedy si Jákob roztrhol plášť, položil si vrecovinu na bedrá a dlhý čas smútil za svojím synom.

35Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec.

36Midjánci ho však v Egypte predali Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.