Jób 4 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Prvá reč Elífazova

1Tu sa Elífaz Témanský ujal slova a povedal:

2Znesieš to, ak sa pokúsim

hovoriť?

Ale kto by sa vládal zdržať slov?

3Hľa, ty si mnohých poúčal

a upevňoval si ochabnuté ruky.

4Kto sa potkýnal,

toho dvíhali tvoje slová,

a podlomené kolená si posilňoval.

5Keď to teba teraz stíha,

ty si zmorený,

keď sa to teba dotýka, si zdesený.

6Nedá ti dôveru tvoja bohabojnosť

a nie ti je nádejou

bezúhonnosť tvojich ciest?

7Rozpomeň sa,

kto kedy nevinný zahynul

a kde boli zničení čestní ľudia.

8Nakoľko som videl:

tí, čo neprávosť orali

a rozsievali biedu, museli ju aj žať.

9Zhynú od dychu Božieho

a zaniknú závanom Jeho hnevu.

10Rev leva, hlas šelmy

i zuby levíčat sa zlomia.

11Lev zhynie bez koristi,

mláďatá levice sa rozpŕchnu.

12Slovo sa prikradlo ku mne,

sluch môj začul z neho šepot.

13V myšlienkach z nočných videní,

keď tvrdý spánok padá na ľudí,

14"zachvátil ma strach i chvenie,

všetky moje kosti

zachveli sa strachom;

"

15vánok mi prebehol tvárou,

zježili sa mi vlasy na tele.

16"(Ktosi) zastal,

nerozoznal som jeho výzor;

pred mojím zrakom mihla sa postava,

začul som tichučký hlas:

"

17Či môže byť človek

spravodlivý pred Bohom,

a či je muž čistý

pred svojím Tvorcom?

18Veď svojim sluhom nedôveruje

i svojim anjelom vytýka chyby.

19"Tým viac obyvateľom

hlinených domov,

čo v prachu majú svoj základ;

rozmliaždia ich skôr než mole;

"

20"od rána do večera ich rozbijú;

nik ani nezbadá, už hynú naveky!

"

21Zaiste, keď im vytrhnú

stanové kolíky,

umierajú, ale bez múdrosti.