Jeremiáš 9 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Skazenosť ľudu

1Ó, kiežby som mal na púšti

pútnické prístrešie,

aby som mohol opustiť svoj ľud

a odísť od neho,

lebo všetci sú cudzoložníkmi

a zberbou zradcov.

2Napínajú si jazyk ako luk,

lož, a nie pravda vládne v krajine.

Od jedného zla k druhému

postupujú,

ale mňa nepoznajú

- znie výrok Hospodinov.

3Majte sa na pozore

jeden pred druhým,

nedôverujte ani jednému bratovi,

lebo každý brat klame

a každý priateľ chodí a ohovára.

4Jeden podvádza druhého

a nehovoria pravdu,

naučili sa jazykom hovoriť lož,

konajú prevrátene,

nevládzu sa obrátiť.

5Útlak na útlak, podvod na podvod,

nechcú ma poznať

- znie výrok Hospodinov.

6Preto takto vraví Hospodin mocností:

Hľa, ja ich pretavím a preskúšam.

Veď ako si mám počínať

voči dcére svojho ľudu?

7"Ich jazyk je smrtiacim šípom,

každý ústami podvodne hovorí;

vľúdne hovorí s blížnym,

v srdci mu však chystá úklady.

"

8Nemal by som ich za to potrestať?

- znie výrok Hospodinov.

Alebo nemám sa pomstiť

na takomto ľude?

Žalospev

9Dajte sa do plaču a kvílenia

nad vrchmi

a nad pastvinami púšte

do žalospevu,

lebo sú spustošené,

takže tam nik neprejde,

ani hlas stáda nezačujú.

Od vtákov nebeských po zvieratá,

všetko ušlo a odbehlo.

10A Jeruzalem zmením na hŕbu skál,

na brloh šakalov,

aj judské mestá zmením

na pustatinu bez obyvateľov.

11Kto je taký múdry, aby to vysvetlil,

a aby oznámil,

čo hovorili ústa Hospodinove:

Prečo hynie krajina,

spustošená sťa púšť,

takže nik ňou neprejde?

12Tu riekol Hospodin: Opustili môj zákon, ktorý som im predložil, a neposlúchli môj hlas, ani podľa neho nechodili,

13ale chodili za svojím zatvrdnutým srdcom a za baalmi, čomu ich naučili otcovia.

14Preto takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, nakŕmim tento ľud palinou a napojím ich jedovatou vodou.

15Rozptýlim ich medzi národy, ktoré nepoznajú ani oni, ani ich otcovia, a pošlem za nimi meč, kým ich nevykynožím:

16Takto vraví Hospodin mocností:

Uvážte a zavolajte plačky,

nech prídu,

a pošlite po múdre ženy,

nech dôjdu,

17"a nech sa rýchlo dajú

do kvílenia nad nami;

nech nám oči slzy ronia

a mihalnice vlhnú vodou.

"

18"Lebo počuť nárek Siona:

Ako sme len spustošení,

veľmi sme zahanbení;

opustili sme krajinu,

lebo nám rozmetali príbytky.

"

19Ženy, počujte slovo Hospodinovo,

nech vaše ucho vníma slovo Jeho úst,

a naučte svoje dcéry kvíleniu

a jedna druhú žalospevu.

20Lebo smrť nám lezie do okien

a vstúpila do našich palácov

kynožiť deti z ulice

a mládencov z námestí.

21Hovor: Toto je výrok Hospodinov:

Tak padnú mŕtvoly ľudí

ako hnoj na pole,

ako snopy za žencom,

a niet nikoho, kto by ich pozbieral.

Opravdivá múdrosť

22Takto vraví Hospodin:

Nechváľ sa, múdry,

svojou múdrosťou!

Nechváľ sa, silák, svojou silou!

Nechváľ sa, boháč,

svojím bohatstvom!

23Ale kto sa chváli, nech sa chváli tým,

že je rozumný a že mňa pozná,

že ja, Hospodin, preukazujem milosť,

právo a spravodlivosť na zemi,

lebo v týchto veciach mám záľubu

- znie výrok Hospodinov.

Neobrezanosť Izraela

24Ajhľa, prichádzajú dni - znie výrok Hospodinov - že potrestám všetkých obrezaných na predkožke:

25"Egypt, Júdu, Edóm, Ammóncov, Moáb a všetkých s ostrihanými sluchami, ktorí bývajú na púšti; lebo všetky národy sú neobrezané, aj celý Izrael má neobrezané srdce."