Druhá kroník 33 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Menaššeho modlárstvo

1Menašše mal dvanásť rokov, keď sa stal kráľom, a päťdesiatpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme.

2Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, podľa ohavností národov, ktoré Hospodin zahnal spred Izraelcov.

3Znovu postavil výšiny, ktoré zrúcal jeho otec Chizkija, postavil oltáre pre baalov, zhotovil ašéry, klaňal sa celému nebeskému voju a slúžil mu.

4Oltáre postavil i v dome Hospodinovom, o ktorom Hospodin vyriekol: V Jeruzaleme bude naveky prebývať moje meno.

5Ďalej postavil na oboch nádvoriach domu Hospodinovho oltáre pre celý nebeský voj.

6Ba sám previedol synov cez oheň v Ben-Hínnómskom údolí, veštil, čaroval a zaklínal, zaopatril si vyvolávačov duchov a jasnovidcov. Robil mnoho takého, čo sa nepáčilo Hospodinovi, aby Ho popudzoval.

7Urobil tesanú modlu, postavil ju do domu Božieho, o ktorom riekol Boh Dávidovi a jeho synovi Šalamúnovi: V tomto dome a v Jeruzaleme, ktorý som si vyvolil zo všetkých kmeňov Izraela, naveky uložím svoje meno.

8Neodstránim už viac nohu Izraela z pôdy, ktorú som určil vašim otcom, ak budú starostlivo zachovávať všetko, čo som im prostredníctvom Mojžiša prikázal: celý zákon, ustanovenia a predpisy.

9Menašše však zviedol Judsko i obyvateľov Jeruzalema páchať väčšie zlo ako národy, ktoré vyhubil Hospodin spred Izraelcov.

10Hoci sa Hospodin prihováral Menaššemu a jeho ľudu, nedbali na to.

11Tu Hospodin priviedol na nich vojvodcov asýrskeho kráľa, ktorí zajali Menaššeho hákmi, spútali ho do okov a odviedli do Babylona.

12Keď však bol v úzkosti, uchádzal sa o priazeň Hospodina, svojho Boha, a veľmi sa pokoril pred Bohom svojich otcov.

13Keď sa k Nemu modlil, On vypočul jeho úpenie a priviedol ho späť do Jeruzalema, do jeho kráľovstva. Vtedy Menašše spoznal, že Hospodin je Boh.

14Potom vybudoval vonkajšie hradby mesta Dávidovho, západne od Gíchónu, v údolí a pri vchode do Rybnej brány. Obohnal nimi Ófél a vybudoval ich veľmi vysoké. Vo všetkých opevnených mestách v Judsku umiestnil veliteľov vojska.

15Potom odstránil cudzích bohov, modlu z domu Hospodinovho i všetky oltáre, ktoré postavil na návrší domu Hospodinovho a po celom Jeruzaleme. Vyhádzal ich von z mesta.

16Znovu postavil na miesto oltár Hospodinov a obetoval na ňom obete spoločenstva a ďakovné obete. Vyzval Júdejcov, aby slúžili Hospodinovi, Bohu Izraela.

17Ľud síce stále ešte obetoval na výšinách, lenže Hospodinovi, svojmu Bohu.

18Ostatné Menaššeho činy, jeho modlitba k Bohu, slová vidcov, ktorí k nemu hovorili v mene Hospodina, Boha Izraela, sú zapísané v Dejinách izraelských kráľov.

19Jeho modlitba, i ako bol vyslyšaný, jeho hriech, nevera, miesta, na ktorých vystavil výšiny a zriadil ašéry a tesané modly skôr, ako sa pokoril, sú zapísané v Dejinách vidcov.

20Keď Menašše usnul so svojimi otcami, pochovali ho v jeho paláci. Miesto neho sa stal kráľom jeho syn Ámón.

Ámón

21Ámón mal dvadsaťdva rokov, keď sa stal kráľom, a dva roky kraľoval v Jeruzaleme.

22Robil, čo sa nepáčilo Hospodinovi, tak, ako robil jeho otec Menašše. Ámón obetoval všetkým tesaným modlám, ktoré zhotovil jeho otec Menašše, a slúžil im.

23Pred Hospodinom sa však nepokoril, ako sa pokoril jeho otec Menašše, ba Ámón rozmnožil viny.

24Jeho služobníci sa proti nemu sprisahali a usmrtili ho v jeho paláci.

25Všetkých, čo sa sprisahali proti kráľovi Ámónovi, ľud krajiny pobil a miesto neho ustanovil za kráľa jeho syna Joziáša.