Druhá kroník 20 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

1Potom vytiahli Moábci, Ammónci a s nimi niektorí Meúnci do boja proti Jóšáfátovi.

2"Jóšáfátovi prišli oznámiť: Veľký dav spoza mora, z Edómska tiahne proti tebe; je už v Chacecón-Támáre, čiže v Én-Gedí."

3Jóšáfát sa preľakol, hľadal Hospodina a v celom Judsku vyhlásil pôst.

4Vtedy sa zhromaždili Júdejci žiadať pomoc od Hospodina. Aj zo všetkých judských miest prišli hľadať Hospodina.

5Jóšáfát stál v zhromaždení Júdu a Jeruzalema v dome Hospodinovom pred novým nádvorím.

6Povedal: Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe.

7Bože náš, Ty si vyhladil spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a naveky si ju dal potomkom Abraháma, ktorý Ťa miloval.

8V nej sa i usadili a postavili Ti tam svätyňu pre Tvoje meno.

9Uvažovali: Ak príde na nás pohroma, meč a súd, mor alebo hlad, a predstúpime pred tento dom a pred Teba, lebo v tomto dome prebýva Tvoje meno, a budeme volať vo svojej úzkosti k Tebe, Ty vyslyšíš a zachrániš.

10Teraz hľa, Ammónci, Moábci a obyvatelia Seírskeho pohoria, cez ktorých si nedovolil Izraelu prejsť, keď šiel z Egypta, ale im ustúpil a nevyhubil ich,

11tí sa nám, hľa, odplácajú tým, že nás prišli vyhnať z Tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil.

12"Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď nemáme dosť síl proti tomuto veľkému davu, ktorý tiahne proti nám, a sami nevieme, čo máme robiť; len na Teba hľadia naše oči."

13Všetci Júdejci stáli pred Hospodinom, aj ich deti, ženy a synovia.

14Vtedy spočinul v zhromaždení Duch Hospodinov na Jachazíélovi, synovi Zecharju, syna Benáju, syna Jeíéla, syna Mattanju, levítu z Ásáfovcov.

15Povedal: Dávajte pozor, všetci Júdejci a obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jóšáfát: Tak vám vraví Hospodin: Nebojte sa a nestrachujte sa pred týmto veľkým davom, lebo to nie je váš boj, ale Boží boj.

16Zostúpte zajtra proti nim. Práve budú vychádzať cícskym svahom a zastihnete ich na konci údolia pred Jerúélskou púšťou.

17Vašou úlohou nebude bojovať. Zaujmite postavenie, zostaňte stáť a uvidíte spásu Hospodina, ktorý bude s vami, Júda a Jeruzalem. Nebojte sa a nestrachujte! Zajtra vyjdite proti nim a Hospodin bude s vami.

18Vtedy sa Jóšáfát sklonil tvárou k zemi a všetci Júdejci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom, aby sa Mu poklonili.

19Nato povstali levíti z Kehátovcov a z Kórachovcov, aby mohutným hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela.

20Na druhý deň včasráno vyšli na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jóšáfát zastal a povedal: Počujte ma, Júdejci i obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte Jeho prorokom a bude sa vám dariť!

21Potom sa poradil s ľudom a postavil Hospodinových spevákov, ktorí mali v svätej nádhere spievať chválospevy, predchádzať pred ozbrojencami a vravieť: Ďakujte Hospodinovi, lebo Jeho milosť trvá naveky.

22Len čo začali plesať a spievať chválospevy, nastavil Hospodin zálohy proti Ammóncom, Moábcom a obyvateľom Seírskeho pohoria, ktorí pritiahli proti Judsku, takže boli porazení.

23Ammónci a Moábci sa totiž postavili proti obyvateľom Seírskeho pohoria, aby ich zničili a vyhubili. A keď skoncovali s obyvateľmi Seírskeho pohoria, pomáhali zničiť jeden druhého.

24Keď prišli Júdejci na miesto, odkiaľ sa možno rozhliadnuť do púšte, a pozreli sa na ten dav, ležali na zemi už len mŕtvoly. Nikto neunikol.

25"Keď prišiel Jóšáfát a jeho ľud pobrať korisť, našli tam množstvo majetku, šatstva a drahocenností. Nabrali si z toho toľko, že sa to nedalo uniesť. Tri dni odnášali korisť; taká bola veľká."

26Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Berácha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, volá sa to miesto podnes údolie Berácha.

27Potom sa s radosťou vrátili všetci judskí a jeruzalemskí mužovia na čele s Jóšáfátom späť do Jeruzalema, lebo Hospodin im dal radovať sa nad nepriateľmi.

28Prišli do Jeruzalema s harfami, citarami a trúbami k domu Hospodinovmu.

29Strach pred Bohom doľahol na všetky kráľovstvá krajín, keď počuli, že Hospodin bojoval proti nepriateľom Izraela.

30Jóšáfátovo kráľovstvo malo pokoj a jeho Boh mu doprial odpočinutie od okolia.

31Jóšáfát vládol nad Judskom. Tridsaťpäťročný sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov kraľoval v Jeruzaleme. Jeho matka sa volala Azúba, dcéra Šílchího.

32Chodil cestou svojho otca Ásu a neuchýlil sa z nej. Robil, čo bolo správne v očiach Hospodinových.

33Len výšiny nezmizli a ľud sa srdcom ešte nerozhodol pre Boha svojich otcov.

34Ostatné Jóšáfátove činy, skoršie i neskoršie, sú zapísané v Dejinách Jehúa, syna Chanáního, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov.

35Potom sa judský kráľ Jóšáfát spojil s izraelským kráľom Achazjom, ktorý páchal bezbožnosť.

36Spojil sa s ním stavať lode pre plavbu do Taršíša. Lode stavali v Ecjón-Geberi.

37Elíezer, syn Dódáváhov z Máreše, však prorokoval o Jóšáfátovi: Pretože si sa spojil s Achazjom, Hospodin zbúra tvoje dielo. Lode stroskotali a nemohli sa plaviť do Taršíša.