1Nato sa Jób ujal slova a povedal:
2Ale si len prospel slabému!
Pomohol si ramenu bezmocného!
3Ale si poradil múdremu
a prejavil si veľa rozvahy!
4Komu si predniesol svoje slová
a čí duch to vychádza z teba?
Veleba Božej moci5Dolu sa chvejú tiene zomretých,
aj vody, i to, čo žije v nich.
6Pred Ním je ríša mŕtvych obnažená
a miesto zániku nemá zásteru.
7On rozprestrel sever
nad prázdnotou,
zem zavesil nad ničím.
8Vody zviazal do oblakov
a oblak sa pod nimi nepretrhne.
9Zastrel pohľad na svoj trón,
svoj oblak rozprestrel nad ním.
10Na hladine vôd vyznačil medze
až po hranice svetla a tmy.
11Stĺpy nebies sa otriasajú
a žasnú nad Jeho karhaním.
12Svojou mocou utíšil more
a svojím dôvtipom
roztrieskal Rahabu.
13Jeho dychom sa rozjasnilo nebo,
Jeho ruka prebodla
prchajúceho hada.
14Toto sú, hľa, len okraje Jeho ciest,
a len tichučké slovo
sme z toho počuli.
Kto však pochopí
hrmenie Jeho sily?
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
