Prvá Samuelova 20 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Dávid sa lúči s Jonatánom

1Potom Dávid utiekol z Nájótu pri Ráme, a keď prišiel domov, vravel pred Jonatánom: Čo som urobil? Čím som sa previnil? V čom som sa prehrešil proti tvojmu otcovi, že číha na môj život?

2"Ten mu odpovedal: To sa nesmie stať; nezomrieš! Hľa, môj otec neurobí nič veľké ani malé bez toho, že by mi to neprezradil. Prečo by môj otec práve toto mal tajiť predo mnou? To nie je možné!"

3Dávid odvetil s prísahou: Tvoj otec dobre vie, že som našiel priazeň v tvojich očiach, preto si myslí: Nech sa o tom Jonatán nedozvie, aby sa nezarmútil. Ale akože žije Hospodin a akože žije tvoja duša: sotva krok je medzi mnou a smrťou.

4Jonatán povedal Dávidovi: Čokoľvek mi len povieš, urobím za teba.

5Dávid odpovedal Jonatánovi: Hľa, zajtra bude novmesiac, keď mám s kráľom sedieť pri stole. Ty ma však prepusť, aby som sa skryl na poli až do tretieho večera.

6Ak by ma tvoj otec vážne hľadal, povedz mu: Dávid sa odo mňa vypýtal, aby smel zabehnúť do svojho mesta Betlehema, lebo tam má výročnú obeť za celý rod.

7"Ak povie: Dobre! tak tvoj služobník bude mať pokoj; ak sa však nahnevá, vtedy vedz, že sa rozhodol pre najhoršie."

8"Vtedy preukáž láskavosť svojmu služobníkovi, lebo si zmluvu Hospodinovu uzavrel so svojím služobníkom. Ak je však na mne vina, zabi ma ty; prečo by si ma viedol až k tvojmu otcovi."

9Jonatán odpovedal: To sa ti nesmie stať! Lebo ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil?

10Nato Dávid odpovedal Jonatánovi: Kto mi to potom oznámi, ak ti otec dá tvrdú odpoveď?

11Vtedy Jonatán povedal Dávidovi: Poď, vyjdeme do poľa! Vtedy obaja vyšli do poľa.

12Tam povedal Jonatán Dávidovi: Hospodin, Boh Izraela, je svedkom: ak sa od svojho otca zajtra alebo pozajtra dozviem, že bude dobre s Dávidom, a ak hneď k tebe nepošlem a neoznámim ti to,

13"nech Hospodin toto učiní a toto pridá Jonatánovi; ale ak by chcel môj otec zlé dopustiť na teba, prezradím ti to a pošlem ťa preč, aby si mohol odísť v pokoji. Nech je Hospodin s tebou, ako bol s mojím otcom."

14Ty mi však za môjho života preukazuj milosrdenstvo Hospodinovo, a ak zomriem,

15neodopri svoje milosrdenstvo môjmu domu vtedy, keď do jedného vyplieni Hospodin Dávidových nepriateľov z povrchu zeme.

16Jonatán uzavrel zmluvu s domom Dávidovým a povedal: Hospodin nech vykoná pomstu nad nepriateľmi Dávidovými!

17Jonatán znova uistil Dávida prísahou o svojej láske k nemu, lebo ho miloval ako seba samého.

18I povedal mu Jonatán: Zajtra bude novmesiac a budú sa spytovať na teba, keď tvoje miesto bude prázdne.

19Na tretí deň rýchlo zídeš a prídeš na miesto, na ktorom si sa skryl v deň onoho činu, a ostaneš pri kameni Ezel.

20Ja popri ňom vystrelím tri šípy, akoby som strieľal do cieľa.

21Potom pošlem chlapca, ktorému poviem: Choď, hľadaj šípy! Ak poviem chlapcovi: Hľa, šípy sú bližšie k tebe, vezmi ich! vtedy príď, lebo budeš mať pokoj a nič sa ti nestane, akože žije Hospodin!

22Ale ak mladíkovi poviem: Hľa, šípy sú ďalej od teba, vtedy odíď, lebo Hospodin ťa posiela preč.

23V tej veci však, o ktorej sme sa ja a ty dohovorili, nech je Hospodin svedkom medzi mnou a tebou až na veky!

24Vtedy sa Dávid skryl na poli. Keď nastal novmesiac, kráľ zasadol za stôl k jedlu.

25"Kráľ si sadol na svoje miesto ako vždy, na stolec pri stene; Jonatán vstal a Abnér si sadol k Saulovi, ale Dávidovo miesto ostalo prázdne."

26Ale Saul v ten deň nič nepovedal, lebo si pomyslel: Niečo sa mu prihodilo, nie je čistý - iste nie je čistý.

27Nasledujúci deň, druhý deň po novmesiaci, Dávidovo miesto bolo zase prázdne. Vtedy povedal Saul svojmu synovi Jonatánovi: Prečo syn Izajov neprišiel ani včera ani dnes k stolu?

28Jonatán odpovedal Saulovi: Dávid sa súrne vypýtal do Betlehema

29a povedal: Prepusť ma, prosím, lebo v meste má byť obeť nášho rodu, a sám brat mi kázal prísť. Preto, ak som našiel priazeň v tvojich očiach, dovoľ mi, prosím, odísť a pozrieť si bratov. Preto neprišiel ku kráľovmu stolu.

30Vtedy Saul vzbĺkol hnevom proti Jonatánovi a povedal mu: Ty, syn zvrhlej odbojnice, dobre viem, že si si syna Izajovho vybral na svoju hanbu a na hanbu nahoty svojej matere!

31Lebo po všetky dni, kým len bude Izajov syn žiť na zemi, nebudeš pevný ani ty, ani tvoje kráľovstvo. Preto teraz pošli pre neho a priveď ho ku mne, lebo je synom smrti.

32Jonatán odpovedal svojmu otcovi Saulovi: Prečo má zomrieť? Čo spáchal?

33Vtedy Saul hodil po ňom kopiju, aby ho zabil. Z toho Jonatán vybadal, že sa jeho otec rozhodol zabiť Dávida.

34Nato Jonatán, rozpálený hnevom, vstal od stola, nejedol pokrm v druhý deň novmesiaca, lebo mu bolo ľúto Dávida, že ho jeho otec Saul tak potupil.

35Ráno, podľa dohovoru s Dávidom, vyšiel na pole Jonatán a malý chlapec s ním.

36Povedal svojmu chlapcovi: Pobehni a pohľadaj šípy, ktoré vystrelím. Keď chlapec bežal, on vystrelil šíp ďaleko pred neho.

37Keď prišiel chlapec k miestu, kde ležal šíp, vystrelený Jonatánom, Jonatán zavolal za chlapcom: Šíp je ešte ďalej, ako si ty!

38Potom Jonatán zavolal za chlapcom: Rýchlo, ponáhľaj sa, nestoj! Vtedy Jonatánov chlapec pozbieral šípy a vrátil sa k svojmu pánovi.

39Ale chlapec nevedel o ničom, len Jonatán a Dávid vedeli o tom.

40Potom Jonatán odovzdal svoju zbraň chlapcovi, ktorý bol s ním, a povedal mu: Choď a zanes to do mesta!

41"Keď chlapec odišiel, Dávid vstal spoza skaly, padol na tvár k zemi, trikrát sa poklonil; nato sa pobozkali navzájom a v objatí plakali, kým sa Dávid neovládol."

42I povedal Jonatán Dávidovi: Choď v pokoji, ako sme si obaja prisahali v mene Hospodinovom: Hospodin bude svedkom medzi mnou a tebou a medzi mojím a tvojím potomstvom až na veky.