1Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia.
2Vypučí ako kvet a zvädne,
mizne ako tieň a nemá stálosť.
3Ale Ty aj na takého otváraš svoje oko
a vedieš ho na súd so sebou.
4Kto získa čisté z nečistého? Nikto!
5Ak sú určené jeho dni,
počet jeho mesiacov je u Teba,
vymeral si mu hranice,
ktoré nemôže prekročiť.
6Odvráť svoj pohľad od neho
a nechaj ho,
aby sa zaradoval
ako nádenník svojmu dňu!
7"Lebo strom má nádej;
ak ho vytnú, znova vyženie
a jeho výhonok neprestane žiť.
"
8Ak mu zostarne koreň v zemi
a v prachu zeme odumrie mu peň,
9vypučí od vône vody,
vyženie mládnik ako sadenec.
10Ale ak muž zomrie, je po ňom,
ak človek skoná, kdeže je?
11Ako vody sa tratia z jazera
a rieka opadá a vysychá,
12"tak človek si ľahne,
a nepovstane;
pokiaľ sa nerozpadnú nebesá,
neprebudí sa zo svojho spánku.
"
13"Kiežby si ma schoval
do podsvetia
a skryl ma,
kým sa Tvoj hnev neodvráti;
kiežby si mi určil lehotu
a spomenul si na mňa.
"
14Keď človek umrie, či môže ožiť?
Prečkal by som všetky dni borby,
kým ma vystriedajú.
15Ty by si volal,
a ja by som sa Ti ozval,
keď by si zatúžil po diele svojich rúk.
16Lebo potom počítal by si moje kroky
a nestriehol by si na môj hriech.
17V mešci by bol spečatený
môj priestupok
a môj hriech by si prikryl.
18Ale aj vrch sa rozpadáva,
aj bralo sa pohne zo svojho miesta.
19Voda rozhlodáva kamene,
povodeň odplavuje prsť -
a Ty maríš nádej človeka.
20Navždy ho premáhaš,
takže musí odísť,
premieňaš mu tvár
a posielaš ho preč.
21Ak jeho synovia dôjdu cti,
on už o tom nevie,
ak budú bezvýznamní,
on to už nezbadá.
22Iba čo jeho telo cíti vlastnú bolesť
a jeho duša trúchli nad ním.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
