Náreky 4 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

Najväčšie utrpenie obyvateľstva a detí

1Jaj, ako sčernelo zlato,

ako sa zmenilo rýdze zlato!

Rozsypané sú posvätné kamene

po všetkých rohoch ulíc!

2Vzácnych synov sionských,

najlepšieho zlata hodných,

počítali za hlinené nádoby,

za dielo hrnčiarových rúk.

3Ešte aj šakaly podávajú prsia

a nadájajú svoje mladé,

ale dcéra môjho ľudu je taká krutá

ako pštrosy na púšti.

4Nemluvňatám sa jazyk lepil

o ďasná od smädu,

deti žiadali chlieb,

nikto im ho však nelámal.

5Tie, čo jedávali lahôdky,

hynú na uliciach,

tie, čo pestovali v purpure,

ocitajú sa na smetisku.

6Väčšia bola vina dcéry môjho ľudu

ako hriech Sodomy,

čo bola vyvrátená za okamih

bez toho,

že by niekto položil na ňu ruku.

7Jej kniežatá boli čistejšie ako sneh

a belšie ako mlieko,

ich telo bolo ružovejšie ako korál,

ich žily ako zafír.

8Teraz je ich výzor tmavší ako sadze,

nepoznať ich na uliciach,

koža na tele im zvráskavela

a vyschla ako drevo.

9Lepšie boli na tom

prebodnutí mečom,

ako tí, ktorých umoril hlad,

ktorí zahynuli vyčerpaní

pre nedostatok poľných plodín.

10"Ruky žien, čo bývali milosrdné,

uvarili vlastné deti;

ony sa im stali pokrmom

pri skaze dcéry môjho ľudu.

"

11Hospodin dovŕšil svoju prchkosť,

vylial páľavu svojho hnevu,

zažal oheň na Sione,

ktorý strávil jeho základy.

12Neboli by verili králi zeme,

ani všetci obyvatelia sveta,

že protivník a nepriateľ môže vojsť

do brán Jeruzalema.

Vina a údel falošných prorokov a kňazov

13Stalo sa to pre hriechy

jeho prorokov,

pre viny jeho kňazov,

ktorí v ňom prelievali

krv spravodlivých.

14Blúdili po uliciach ako slepí,

tak potrestaní krvou,

že sa ľudia nemohli dotknúť

ich odevu.

15Vyhnite sa: Nečistý!

Privolávali si:

Vyhnite sa, vyhnite, nedotýkajte sa!

Keď sa tackajúc vzdialili,

hovorili medzi pohanmi:

Nemôžu tu ďalej bývať.

16Sám Hospodin ich rozptýlil,

nechce sa viac na nich dívať.

Osoby kňazov si nectili,

starcom nepreukazovali milosť.

17"Naše oči sa vysiľovali,

márne vyčkávajúc pomoc pre nás;

zo svojej strážnej veže

vyzerali sme k národu,

ktorý nás nezachránil.

"

18Striehli na naše kroky,

nemohli sme chodiť

po svojich uliciach.

Priblížil sa náš koniec,

naplnili sa naše dni,

lebo prišiel náš koniec.

19Nad nebeských orlov

rýchlejší boli tí, čo nás hnali,

nahnali nás do hôr,

na púšti striehli na nás.

20"Dych nášho života,

pomazaný Hospodinov,

chytený bol v ich jamách;

o ňom sme hovorili:

V jeho tieni budeme žiť

medzi národmi.

"

21Teš sa a raduj, dcéra Edóm,

čo bývaš v krajine Úc,

aj tebe sa dostane z kalicha,

opiješ sa a obnažíš.

22Odpykaná je tvoja vina, dcéra Sion,

už ťa neodvedie Pán do zajatia.

Potrestá tvoju vinu, dcéra Edóm,

a odhalí tvoje hriechy.