Jób 41 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

1Hľa, nádej, že ho chytíš, ťa sklame.

Či sa človek nezrúti

už pri pohľade naň?

2Nik nie je taký smelý, aby ho vyrušil.

Kto by mohol potom obstáť

predo mnou?

3Kto mi vyšiel v ústrety,

aby som mu dal odplatu?

Všetko pod nebom je moje.

4Nemôžem mlčať o jeho údoch,

o jeho sile, o kráse jeho ustrojenia.

5Kto odhalil jeho vrchný odev,

kto prenikol

do jeho dvojitého panciera?

6Kto otvoril vráta jeho tlamy?

Hrôza sídli okolo jeho zubov.

7"Jeho chrbát je rad štítov

tesne uzavretý sťaby pečaťou;

"

8jeden tak prilieha k druhému,

že ani vietor nevnikne medzi ne.

9Navzájom k sebe priliehajú,

držia sa dovedna a nerozdeľujú sa.

10Jeho kýchanie vyžaruje svetlo,

jeho oči sú ako riasy rannej zory.

11Z tlamy mu vychádzajú fakle,

sršia ohnivé iskry.

12Z nozdier sa mu kudlí dym

ako z vriaceho kotla a horiacej trsti.

13Jeho dych roznieti uhlíky

a z úst mu šľahá plameň.

14V jeho šiji sídli sila

a zúfalstvo skáče pred ním.

15Laloky jeho tela ľnú k sebe

ako uliate, nehybné, pevné.

16Srdce má tvrdé ako kameň,

pevné ako spodný žarnov.

17Keď sa zdvihne,

aj mocní sa naľakajú,

aj vlny príboja ustúpia.

18Ak ho niekto i zasiahne,

meč to nevydrží,

ani kopija, ani strela, ani hrot šípu.

19Železo pokladá za slamu

a bronz za spráchnivené drevo.

20Šíp z luku ho nedonúti k úteku,

kamene z praku sa mu menia

na sečku.

21Kyjak sa mu zdá byť steblom,

smeje sa z hvižďania oštepu.

22Odspodu má ostré črepy,

rozvalí sa v bahne ako mlátiaci cep.

23"Do varu privádza hlbinu

ako v hrnci;

z mora si robí nádobku na voňavku.

"

24Za sebou necháva jasnú dráhu,

takže oceán sa zdá byť

šedivou hlavou.

25"Na zemi nemá podobného;

stvorený bol, aby bol bez strachu.

"

26Smelo hľadí na všetko vysoké,

je kráľom

nad všetkými hrdými bytosťami.