1Jestvuje zlo,
ktoré som videl pod slnkom
a ťažko dolieha na ľudí:
2Človek, ktorému Boh dal bohatstvo,
majetok i česť,
takže mu nič nechýba z toho,
čo si zažiada,
ale Boh mu nedopraje z toho užívať,
lebo cudzí človek to požíva.
To je márnosť a bolestné zlo.
3"Keby niekto splodil sto detí
a žil by mnoho rokov,
takže by dosiahol vysoký vek,
ale sám by sa nenasýtil dobrých vecí,
ba ani pohrebu by sa mu nedostalo,
hovorím:
Lepšie je nedochôdčaťu ako jemu;
"
4lebo prišlo ako márnosť na svet
a do temnoty odchádza
a tma zahalí jeho meno.
5"Ani slnko nevidelo a nepoznalo;
ono má však pokoj, ale tento nie.
"
6A keby žil aj dvakrát tisíc rokov,
a nezakúsil by dobra,
či neodchádza všetko
na to isté miesto?
Márnosť ľudských žiadostía bezmocnosť pred Bohom7Všetka námaha človeka
je pre jeho ústa,
ale jeho túžba sa nenaplní.
8Veď akú prednosť má múdry
pred bláznom?
Ako bedár pred tým,
ktorý sa vyzná v živote.
9Lepšie je hľadieť očami,
ako žiadostivo túžiť.
Aj to je márnosť a honba za vetrom.
10Všetko, čo je,
dávno bolo nazvané svojím menom,
a je známe,
že sa človek nemôže súdiť
so silnejším, ako je sám.
11"Lebo mnoho slov množí len márnosť;
čo má človek z toho?
"
12Veď kto vie,
čo je dobré človeku v živote
za tých pár dní jeho márneho života,
ktoré sa minú ako tieň?
A kto môže povedať človeku,
čo bude po ňom pod slnkom?
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
