Izaiáš 57 - Biblia - Evanjelicky preklad（SLB）

1Spravodlivý hynie,

a nikto si to neberie k srdcu!

Zbožní ľudia odchádzajú,

a nik si nevšíma,

že keď vládne zlo,

odstránený býva spravodlivý,

2ale dôjde pokoja.

Odpočívajú na svojich lôžkach tí,

ktorí chodili priamou cestou.

Proti modlárom

3Vy však pristúpte sem,

synovia čarodejnice,

plemeno cudzoložníka a neviestky!

4Z koho si robíte posmech,

proti komu roztvárate ústa,

vyplazujete jazyk?

Nie ste vy vierolomné deti

a plemeno klamu?

5"Vy, čo sa rozpaľujete vášňou

medzi modlárskymi dubmi,

pod každým zeleným stromom,

ktorí zabíjate deti v údoliach

pod skalnými útesmi;

"

6"pri hladkých kameňoch v dolinách

máš svoj diel,

ony, ony sú tvojím údelom;

aj im si vylievala svoje úliatby,

prinášala obetný dar.

Či sa mám s tým upokojiť?

"

7"Na vrchu vysokom a vyvýšenom

stavala si svoje ležadlo;

aj tam si vystupovala

obetovať zábitnú obeť.

"

8"Za dvere a veraje si kládla

svoj modlársky znak;

lebo mne neverná

odhaľovala si svoje lôžko,

vystupovala si naň

a rozširovala si ho.

Dojednávala si sa s nimi,

milovala si ich lôžko,

hľadela si na ohanbie.

"

9"Putovala si za Molochom s olejom,

hromadila si svoje voňavky;

posielala si svojich poslov do diaľav,

posielala hlboko do podsvetia.

"

10Unavovala si sa množstvom ciest,

nehovorila si: To je daromné!

Nachádzala si obživenie svojej sily,

preto si neochabovala.

11"Koho si sa strachovala a bála,

keď si klamala?

Na mňa si sa nerozpomenula,

nebrala si si to k srdcu!

Pravda, ja som mlčal oddávna;

preto sa ma nebojíš?

"

12Ja odhalím tvoju spravodlivosť

a tvoje skutky,

ale nepomôžu ti.

13Keď budeš volať o pomoc,

nech ťa zachránia

tvoje hromady modiel.

Všetky odnesie vietor,

zachváti vánok.

Ale ten, kto sa ku mne utieka,

zdedí krajinu

a vlastniť bude svätý môj vrch.

Zasľúbenie ubiedenému ľudu

14On hovorí:

Budujte, budujte, urovnávajte cestu,

odstráňte prekážku

z cesty môjmu ľudu!

15Lebo takto vraví

Vyvýšený a Vznešený,

obyvateľ večnosti,

ktorého meno je Svätý:

Prebývam na výšinách a vo svätosti

aj pri tom, kto je skrúšený

a pokorný duchom,

aby som oživil ducha pokorných

a oživil ducha skrúšených.

16"Lebo nebudem sa prieť naveky

a nebudem sa navždy hnevať;

lebo zmizol by duch

spred mojej tváre

i dýchanie, ktoré som ja utvoril.

"

17Pre hriech jeho chamtivosti

som sa rozhneval,

zbil som ho,

skryl som sa a hneval,

on však, odvrátený,

šiel cestou svojho srdca.

18"Videl som jeho cesty;

ale uzdravím ho a povediem,

odplatím mu potešením.

Jeho smútiacim

"

19stvorím ovocie pier.

Pokoj, pokoj ďalekým i blízkym

- vraví Hospodin -

ja ho uzdravím!

20Bezbožní sú ako búrlivé more,

keď sa nemôže upokojiť.

Jeho vody vyplavujú len kal a blato.

21Niet pokoja pre bezbožných

- hovorí môj Boh.