Jeremiáš 30 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Slovo, ktoré Pán povedal Jeremiášovi:

2„Toto hovorí Pán, Boh Izraela: Napíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti povedal.

3Lebo, hľa, prídu dni, vraví Pán, keď obrátim osud svojho ľudu, Izraela a Júdu, hovorí Pán, a navrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, i budú ňou vládnuť.“

4Toto sú slová, ktoré Pán hovoril o Izraeli a o Júdsku:

5„Áno, toto hovorí Pán: Počuli sme strašný hlas; úzkosť a niet pokoja.

6Spytujte sa, pozrite, či porodí muž? Prečo vidím, že každý muž má ruky na bedrách sťa rodička a každá tvár sa zmenila, zbledla.

7Ach, veľký je to deň, podobného mu niet, je to čas úzkosti pre Jakuba, ale vyslobodí sa z toho.

8V ten deň, hovorí Pán zástupov, zlámem jarmo, ktoré má na šiji, a jeho putá roztrhám, že ho nebudú viac zotročovať cudzinci.

9Pánovi, svojmu Bohu, budú slúžiť a svojmu kráľovi Dávidovi, ktorého im ustanovím.

10Ty sa však neboj, sluha môj, Jakub, hovorí Pán, nestrachuj sa - Izrael, lebo, hľa, ja ťa zachránim z diaľky a tvoje potomstvo z krajiny zajatia; i vráti sa Jakub a odpočinie si, v bezpečí bude, nezastraší ho nik.

11Veď som s tebou ja, hovorí Pán, aby som ťa zachránil. Áno, zničím všetky národy, medzi ktoré som ťa roztrúsil, iba teba nezničím, ale budem ťa karhať spravodlivo a bez trestu ťa nenechám.

12Lebo toto hovorí Pán: Nezhojiteľný je tvoj úraz, nevyliečiteľná tvoja rana.

13Nik sa nechce ujať tvojho vredu, nemáš lieku na zhojenie.

14Všetci tvoji milovníci zabudli na teba, nevyhľadávajú ťa; veď som ťa udrel nepriateľskou ranou, príkrym karhaním pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov.

15Čo kričíš pre svoj úraz? - Tvoja bolesť je nezhojiteľná; pre množstvo tvojich hriechov, silu tvojich zločinov som ti to urobil.

16Ale všetci, čo ťa hlcú, budú pohltení, všetci tvoji nepriatelia pôjdu do zajatia, všetci, čo ťa koristia, budú korisťou a všetci, čo ťa plienia, budú plenom.

17Lebo ti zacelím jazvu a rany ti vyliečim, hovorí Pán, veď ťa volajú Odohnaná, Sion, ktorý nik nehľadá.

18Toto hovorí Pán: Hľa, obrátim osud Jakubových stanov, nad jeho šiatrami sa zľutujem, mesto sa zbuduje na svojich kopcoch a palác bude stáť na pravom mieste.

19Chválospev sa bude z nich ozývať a hlas veselosti, rozmnožím ich, neumenšia sa, oslávim ich, neoslabnú.

20Jeho synovia budú ako kedysi, ich obec sa upevní predo mnou a navštívim všetkých, čo ich utláčajú.

21Vládcu bude mať z vlastných radov a panovníka si sám zrodí. Priblížim si ho a príde ku mne, veď ktože by nasadzoval život a priblížil by sa mi - hovorí Pán.

22I budete mojím ľudom a ja budem vaším Bohom.

23Hľa, zúri Pánova víchrica, hnev, víchor sa rúti, zúri nad hlavou bezbožníkov!

24Neodvráti sa Pánov hnev, kým nesplní a neustáli plány svojho srdca, na konci dní to pochopíte.