Genezis 49 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Potom Jakub zavolal svojich synov a povedal: „Zhromaždite sa, aby som vám oznámil, čo na vás čaká v ďalekých dňoch!

2Zídite sa a počúvajte, Jakubovi synovia, počujte Izraela, otca svojho!

3Ruben! Ty si môj prvorodený, ty si moja sila a prvotina mojej mužskosti. Prvý si v hodnosti a prvý v moci!

4Prekypoval si sťa voda: nuž nebudeš prvým, lebo si vstúpil na lôžko svojho otca a zneuctil si ho - na moje lôžko vystúpil!

5Simeon a Lévi sú praví bratia, ľstivosť a násilie sú ich zbrane,

6do ich kruhu moja duša nevkročí a k ich jednote sa moja sláva nepripojí! Veď vo svojej zúrivosti mužov povraždili a vo svojej ukrutnosti býky mrzačili.

7Nech je prekliata ich zúrivosť, lebo bola náramná, aj ich hnev, lebo taký hrozný bol! V Jakubovi ich rozdelím a rozhádžem ich v Izraeli.

8Júda, ty si ten, ktorého budú chváliť tvoji bratia! Tvoja ruka je na šiji tvojich nepriateľov, pred tebou sa synovia tvojho otca skláňajú.

9Levom mladým si, Júda: od koristi si vstal, syn môj, na odpočinok si si ľahol sťa lev, ako levica: ktože ho zobudí?!

10Neoddiali sa žezlo od Júdu, ani berla od jeho nôh, kým nepríde (Ten), ktorému prislúcha (žezlo) a ku ktorému sa pritúlia národy.

11K viniču priväzuje svoje oslíča a k vzácnej réve mláďa svojej oslice. Vo víne si perie odev a v hroznovej krvi svoj plášť.

12Jeho oči sú černejšie od vína a jeho zuby belšie nad mlieko.

13Zabulon býva na morskom pobreží, je blízko prístavu pre lode a bok jeho hranice je pri Sidone.

14Isachar je osol kostnatý, čo odpočíva za ohradami,

15a keď videl, že odpočinok je taký sladký a že kraj je taký nádherný, sklonil svoju šiju pod bremeno a stal sa sluhom poddaným.

16Dan vymôže právo svojmu ľudu ako jeden z kmeňov Izraela.

17Dan bude hadom na ceste, zmijou rohatou na chodníku, čo hryzie koňa pri kopyte, takže jeho jazdec padá dozadu.

18Na tvoju spásu ja vyčkávam, Pane!

19Gad - doliehajú naň bandy zbojnícke, lež on im šliape na päty.

20Aser má jedla nadbytok, ba dodáva i kráľovské lahôdky.

21Neftali je sťa rýchla jelenica, preukáže sa krásnymi rečami.

22Ovocný stromček je Jozef ovocný stromček pri prameni, jeho ratoliestky prerastajú múr.

23I roztrpčovali ho, hádali sa s ním a napádali ho kušostrelci.

24No jeho luk je pevný a obratná je sila jeho rúk

25pre pomoc Mocného Jakubovho odtiaľ, kde pastier a Skala Izraela je, pre Boha tvojho otca, ktorý ti pomáha, a pre Všemohúceho, ktorý ťa požehnáva požehnaniami nebies zhora, požehnaniami hlbín, čo ležia dolu, požehnaniami pŕs a lona.

26Požehnania tvojho otca, ktoré prevyšujú požehnania večných vrchov a vzácnosť výšin odvekých, nech zostúpia na hlavu Jozefovi, na temä kniežaťa jeho bratov!

27Benjamín je dravý vlk, čo ráno korisť zožiera a večer korisť delí.“

28Toto sú všetky izraelské kmene a je ich dvanásť. A toto im hovoril ich otec, keď ich žehnal. Každému z nich dal primerané požehnanie.

29Potom im prikázal toto: „Ja sa pripojím k svojmu ľudu, pochovajte ma pri mojom otcovi v jaskyni na pozemku Hetejca Efrona,

30v jaskyni na poli v Makpele, východne od Mambre v krajine Kanaán, na pozemku, ktorý kúpil Abrahám od Hetejca Efrona na dedičné pohrebisko.

31Veď tam pochovali Abraháma a jeho ženu Sáru, tam pochovali Izáka a jeho ženu Rebeku a tam som pochoval aj Liu.

32Pozemok a jaskyňa bola kúpená od Hetejcov.“

33Keď Jakub skončil odkaz pre svojich synov, vyložil si nohy na lôžko a skonal. Tak sa pripojil k svojmu ľudu.