Príslovia 1 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Príslovia Šalamúna syna Dávidovho, kráľa izraelského.

2(Hodia sa) na poznanie múdrosti a náuky, (uschopňujú) porozumieť reči rozumné,

3(Pomáhajú) dosiahnuť cvik, chápavosť, spravodlivosť, právo a statočnosť,

4dávajú neskúseným rozvážnosť, mladíkom um a dômysel.

5Obohacujú vedomosti, (keď ich) múdry počuje, a rozumný si nadobúda zručnosť

6v chápaní príslovia a dôvtipného výroku, slov mudrcov a tiež ich hádaniek.

7Základom poznania je bázeň pred Pánom, (len) blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom.

8Počúvaj, syn môj, napomínanie svojho otca a neopúšťaj naučenie svojej matere,

9bo krášlia tvoju hlavu vencom ľúbezným a tvoju šiju (zlatým) náhrdelníkom.

10Keby ťa, syn môj, navádzali hriešnici, neprivoľ!

11Keby vraveli: „Poď s nami striehnuť na bezúhonného (človeka), klásť nevinnému pre nič za nič tajné nástrahy;

12pohlťme ich sťa ríša mŕtvych, zaživa a do chĺpka, jak tých, čo zostupujú do hrobu.

13Získame všelijaký cenný majetok, naplníme si domy korisťou.

14Hodíš si s nami kocku vospolok, my všetci budeme mať mešec spoločný.“

15Nekráčaj s nimi, syn môj, po ceste, zdrž svoju nohu od ich chodníka!

16Lebo ich nohy bežia za zlým a ponáhľajú sa prelievať krv.

17Veď darmo rozťahovať sieť pred zrakmi okrídlencov!

18Títo však svojej vlastnej krvi kladú nástrahy, sami si nastavujú kosílku.

19Takáto sudba (stíha) každého, kto baží po zisku; (chamtivosť) ho pripravuje o život.

20Múdrosť sa prihovára na ulici hlasito, na priestranstvách miest vydáva svoj hlas,

21na samom vrchu hradieb zaznieva jej volanie, pri vrátach brán v meste svoje reči prednáša:

22„Dokedy, nerozumní, budete mať radi nerozum a (dokedyže), posmievači, budete sa z chuti posmievať a, blázni, nenávidieť poznanie?!

23Pripusťte si k srdcu moje napomínanie! Ja vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje zásady!

24Pretože som vás volala, a vzpierali ste sa, rukou som (na vás) kývala, a nik si nevšímal,

25a (pretože) ste odbíjali každú moju radu a nepripúšťali ste moje karhanie,

26ja tiež sa budem zo záhuby vašej smiať, posmievať sa budem, keď vás úľak prikvačí,

27keď ako búrka príde na vás strach a vaša záhuba sa dovalí jak víchrica, (keď úzkosť na vás doľahne a súženie).

28Vtedy ma budú volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma.

29Pretože mali v nenávisti poznanie a nevyvolili si bázeň pred Pánom,

30o moju radu nedbali; pohŕdali každým mojím dohováraním,

31nech sa teda najedia ovocia svojich ciest a nech sa nasýtia svojich zámerov.

32Veď odvrat nerozumných je ich smrť a bezstarostnosť bláznov je ich záhuba.

33Kto však mňa počúva, ten býva bezpečne a pokojne (si žije), bez strachu, že sa mu zle (povodí).“