Žalmy 139 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Zbormajstrovi. Dávidov žalm. Pane, ty ma skúmaš a vieš o mne všetko;

2ty vieš, či sedím a či stojím. Už zďaleka vnímaš moje myšlienky:

3či kráčam a či odpočívam, ty ma sleduješ. A všetky moje cesty sú ti známe.

4Hoci ešte slovo nemám ani na jazyku, ty, Pane, už vieš, čo chcem povedať.

5Obklopuješ ma spredu i zozadu a kladieš na mňa svoju ruku.

6Obdivuhodná pre mňa je tvoja múdrosť; je taká veľká, že ju nemôžem pochopiť.

7Kam môžem ujsť pred tvojím duchom a kam utiecť pred tvojou tvárou?

8Ak vystúpim na nebesia, ty si tam; ak zostúpim do podsvetia, aj tam si.

9I keby som si pripäl krídla zorničky a ocitol sa na najvzdialenejšom mori,

10ešte aj tam ma tvoja ruka povedie a podchytí ma tvoja pravica.

11Keby som si povedal: „Azda ma tma ukryje a namiesto svetla ma zahalí noc,“

12pre teba ani tmy tmavé nebudú a noc sa rozjasní ako deň. Tebe je tma ako svetlo.

13Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky.

14Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem.

15Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme.

16Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený, a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil.

17Bože, aké vzácne sú pre mňa tvoje myšlienky a ich počet aký je obrovský.

18Keby som ich všetky chcel porátať, je ich viac ako zŕn piesku; a keby som prišiel na koniec, ešte stále som pri tebe.

19Kiež by si, Bože, zabil hriešnikov; vzdiaľte sa odo mňa, muži krvilační.

20Oni zlomyseľne hovoria o tebe, márnivo sa dvíhajú nad teba.

21Či nemám mať v nenávisti tých, čo nenávidia teba, Pane, a s odporom sa odvracať od tých, čo povstávajú proti tebe?

22Skrz-naskrz ich nenávidím, stali sa mi nepriateľmi.

23Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce; skúmaj ma a všímaj si moje cesty.

24Pozri, či nejdem bludnou cestou, a veď ma po ceste k večnosti.