Izaiáš 29 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Beda, Ariel, Ariel, mesto, kde sídlil Dávid. Pridajte rok k roku, sviatky nech obehnú,

2potom budem tiesniť Ariela a bude povzdych a vzdychanie; i bude mi ako Ariel.

3Budem ťa obliehať dookola, upevním vôkol teba hradbu a vystavím proti tebe násyp.

4Vtedy budeš pokorne zo zeme hovoriť, z prachu zeme bude úpieť tvoja reč, tvoj hlas bude ako duch zo zeme a z prachu bude šepotať tvoja reč.

5Ako drobný prach bude zástup cudzincov, ako miznúca pleva svorka násilníkov. I stane sa zrazu, nečakane:

6Pán zástupov ťa navštívi hromom a trasením a veľkým praskotom, búrkou a víchricou a plameňom žeravého ohňa.

7I bude ako sen a nočné videnie zástup všetkých národov, bojujúcich proti Arielovi a všetkých, čo ho obliehajú, obkľučujú a znásilňujú.

8Ako keď sa sníva hladnému, že je, a keď sa prebudí, nemá ukojenú túžbu, a ako keď sa smädnému sníva, že pije, a keď sa prebudí, je zmorený a prahne smädom, tak bude zástupu všetkých národov, čo bojujú proti vrchu Sion.

9Tŕpnite - a stŕpnete, zaslepujte sa a oslepnete, ste opití, ale nie od vína, tackáte sa, ale nie od liehu.

10Lebo Pán vylial na vás ducha závratu a zavrel vaše oči, prorokov, zahalil vaše hlavy, vidcov.

11Nuž bude vám každé videnie ako slová zapečatenej knihy. Keď ju dajú tomu, čo vie čítať, so slovami: „Čítajže toto!“ - odpovie: „Nemôžem, je zapečatená.“

12A ak dajú knihu tomu, čo nevie čítať, a povedia: „Čítajže toto!“ - odpovie: „Neviem čítať.“

13Pán povedal: „Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom,

14preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“

15Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“

16Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina, že tvor hovorí o tvorcovi: „Neurobil si ma!“? A hrniec vraví hrnčiarovi: „Nechápe!“?

17Či to nebude už za krátku chvíľu, že Libanon premení sa na sad a sad budú za les pokladať?

18A v ten deň počujú hluchí slová knihy a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu.

19Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela.

20Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom,

21čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého.

22Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, (ten, čo vykúpil Abraháma): „Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár.

23Lebo keď uvidí (jeho dietky), dielo mojich rúk uprostred seba, zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.

24Zblúdení duchom pochopia múdrosť a odbojníci prijmú poučenie.“