1Pošlite baránka vládcovi zeme zo Sely púšťou k vrchu dcéry Siona.
2Ako odplašené vtáča, rozohnané hniezdo, budú dcéry Moabu pri brodoch Arnona.
3„Daj radu, učiň rozhodnutie; premeň na noc svoj tieň v pravé poludnie, schovaj ubehlíkov, nevyjavuj rozplašených!
4Nech u teba bývajú ubehlíci Moabu, buď im útočišťom pred ničiteľom!“ Veď zmizol násilník, prestalo ničenie, zhynuli z krajiny tí, čo ju gniavili!
5Milostivo bude postavený trón a na ňom bude verne sedieť v stánku Dávidovom sudca, čo hľadá právo a domáha sa pravdy.
6Počuli sme o pýche Moabu, pýche veľkej, a o jeho nadutosti, hrdosti a prchkosti, o jeho nezmyselných rečiach.
7Preto jajkať bude Moab k Moabovi, všetko to bude jajkať. Za hroznovými koláčmi Kír-Charošetu budú vzdychať celkom zničení.
8Lebo sú zvädnuté polia Hesebonu, vinicu Sabamy rozšliapali páni národov; jej ratolesti siahajú až k Jazeru, zatárali sa na púšť, jej výhonky sa rozvetvovali, presahovali more.
9Preto plačom Jazerčanov oplakávam vinicu Sabamy, zalievam ťa slzami, Hesebon a Eleále, veď do tvojho vinobrania a do tvojej žatvy vpadávalo ujúkanie.
10Zmizla radosť a plesanie zo záhrad a vo viniciach nejasajú, nevýskajú, víno v lisoch nešliape šliapač, urobil som koniec ujúkaniu.
11Preto moje vnútro zuní pre Moaba ako citara a moje útroby pre Kír Cháreš.
12Až sa zjaví Moab a namáhať sa bude na výšinách a vojde sa modliť do svojej svätyne, nič nezmôže.
13Toto je slovo, ktoré Pán dávno vyriekol nad Moabom.
14Teraz však prehovoril Pán: „V troch rokoch, ako rokoch žoldniera, bude znevážená sláva Moabu so všetkým veľkým zástupom. Zvyškov však bude málo, trocha, nie mnoho.“
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
