Jób 19 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Jób odpovedal:

2„Ach, dokiaľ chcete moju dušu sužovať a rečami ma mliaždiť naskrze?

3Už desiaty raz tupíte ma; tak utláčať ma nehanbíte sa?

4Že pochybil som, hoc by to aj pravda bola, tak moja vina na mne zostane.

5Ak chcete sa vypínať nado mňa a moju hanbu mi vytýkať,

6tak teda vedzte, že Boh vskutku ukrivdil mi a svoje siete na mňa zahodil.

7Ak volám: »Krivda!«, nik sa mi neozve. Nuž márne kričím, nieto práva už.

8Mne cestu zastal, by som ďalej nemohol, a chodníky mi tmami zavalil.

9On postrhúval zo mňa moju slávu a z hlavy mi sňal veniec ozdobný.

10Borí ma zo všetkých strán, musím zahynúť, moju nádej jak strom vyvracia.

11Ba ešte roznecuje svoj hnev proti mne a má ma veru za nepriateľa.

12Už jeho tlupy postupujú združené a nasýpajú hrádzu proti mne i tábor robia vôkol môjho stanu.

13On mojich bratov odohnal odo mňa, a známi sa mi celkom odcudzili.

14Opustila ma rodina i priatelia a zabudli ma hostia

15aj domáci. Ba vlastné slúžky za cudzieho majú ma a v očiach ich som iba prišelcom.

16Ak volám sluhu, odpoveď mi nedá, aj keď ho prosím vlastnými perami.

17Veď môj dych sa oškliví vlastnej manželke a zo svojich útrob deťom zapácham.

18Ešte aj chlapčiská mnou pohŕdajú a len čo sa zdvihnem, nadávajú mi.

19Všetci moji dôverníci sa ma hrozia a proti mne sú tí, ktorých som mal rád.

20Mne koža, telo už len visí na hnátoch a unikol som iba s kožou vôkol svojich zubov.

21Ach, zmilujte sa, priatelia, už nado mnou, dotkla sa ma Pánova pravica.

22Prečo ma prenasledujete ako Boh a nemôžete sa môjho mäsa nasýtiť?

23Bár by moje slová napísané boli, vryté do dosky spiežovej,

24bár by ich rydlom železným a olovom navždy vrýpali do skaly!

25Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme.

26Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím.

27Vtedy ho ja, veru, ja sám uvidím. Moje oči ho uzrú, a nie iný. Mne srdce vnútri túžbou zmiera…

28Ak hovoríte: »Ako ho budeme stíhať, akú zádrapku na ňom nájdeme?«,

29tak traste sa pred ostrím meča, bo proti vinám vzplanie jeho hnev; že jesto Sudca, potom uznáte.“