Žalmy 35 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Dávidov žalm. Pane, odsúď tých, čo mňa odsudzujú, napadni tých, čo mňa napádajú.

2Vezmi zbroj a štít a vstaň mi na pomoc.

3Zažeň sa kopijou a sekerou proti tým, čo ma prenasledujú. Povedz mojej duši: „Ja som tvoja spása.“

4Nech sa hanbia a červenajú tí, čo mi číhajú na život; nech sú zavrátení a nech sa hanbia tí, čo mi chcú zle.

5Nech sú ako prach pred vetrom a nech ich ženie Pánov anjel;

6nech je ich cesta tmavá a klzká a Pánov anjel nech ich prenasleduje.

7Lebo bez príčiny mi nastavili sieť, bez dôvodu mi vykopali jamu.

8Nech ho znenazdania stihne pohroma a nech sa sám chytí do siete, ktorú nastavil, nech sám padne do tej istej pohromy.

9Lež moja duša bude plesať v Pánovi a bude sa tešiť z jeho pomoci.

10Všetko vo mne bude hovoriť: „Pane, kto sa ti vyrovná? Úbožiaka zachraňuješ z rúk tých, čo sú silnejší od neho, chudáka a bedára pred lúpežníkmi.“

11Vystúpili kriví svedkovia a pýtali sa na to, o čom nemám ani tušenia.

12Za dobré sa mi odplácali zlým; som celkom opustený.

13Keď oni boli chorí, ja som nosil rúcho kajúcne. Umŕtvoval som sa pôstom a v srdci som sa stále modlil.

14Ako k priateľovi, ako k bratovi som sa správal k nim; zármutok ma zohol, akoby som oplakával vlastnú mať.

15Ale keď som klesol ja, oni sa zaradovali a hneď sa zhŕkli; zhŕkli sa proti mne a bili ma i tí, ktorých som ani nepoznal.

16Bez prestania ma trhali, dráždili ma, posmievali sa mi a zubami škrípali proti mne.

17Pane, ako dlho sa budeš na to dívať? Zachráň ma pred ich zlobou a pred levmi život môj.

18Budem ťa oslavovať vo veľkom zhromaždení a chváliť uprostred zástupov.

19Nech sa netešia nado mnou falošní nepriatelia, čo ma nenávidia bez príčiny a prebodávajú očami.

20Lebo nehovoria, čo je na pokoj, ale vymýšľajú úklady proti tichým zeme.

21Naširoko rozďavujú ústa proti mne, hovoria: „Dobre, dobre, na vlastné oči vidíme.“

22Pane, ty to vidíš, nuž nemlč; Pane, nevzďaľuj sa odo mňa.

23Prebuď sa, vstaň a zachráň ma, Pán môj a Boh môj, ujmi sa môjho sporu.

24Pane, Bože môj, súď ma podľa svojej spravodlivosti, nech sa netešia nado mnou.

25Nech si v srdci nehovoria: „Dobre, ako sme si želali.“ A nech nehovoria: „Zhltli sme ho.“

26Nech sa hanbia a červenajú všetci dovedna, čo sa tešia z môjho nešťastia, nech hanba a potupa zaodeje tých, čo sa povyšujú nado mňa.

27Nech sa tešia a radujú tí, čo aj mne žičia spravodlivosť, a nech stále hovoria: „Nech je zvelebený Pán, čo svojho sluhu obdarúva pokojom.“

28Vtedy môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti a bude ťa oslavovať deň čo deň.