Ester 15 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Rozkázal jej (bezpochyby to bol Mardochej), aby predstúpila pred kráľa a prosila za ľud a za svoju vlasť.

2(Povedal:) „Spomeň si na dni, keď si bola malá, ako som ťa svojou rukou kŕmil; lebo Aman, druhý muž po kráľovi, podal návrh proti nám, aby nás vyhubil.

3Preto vzývaj Pána a prihovor sa za nás u kráľa a zachráň nás od smrti!“

4Na tretí deň odložila všedný odev a obliekla si nádherné (rúcho).

5A keď sa už skvela vo svojom kráľovskom rúchu a vzývala Boha, ktorý všetko spravuje a chráni, vzala si dve služobnice.

6O jednu sa opierala akoby z rozmaru,

7kým druhá služobnica išla za svojou paňou a dvíhala jej rúcho, ktoré jej siahalo až po zem.

8Po tvári sa jej rozlievala ružová farba a svojimi milými, žiariacimi očami zakrývala smutného ducha, ktorý bol skľúčený od veľkého strachu.

9Podľa poriadku prešla všetkými dverami a zastala pred kráľom, ktorý práve sedel na tróne svojej kráľovskej (hodnosti), odetý kráľovským rúchom a skvel sa zlatom a drahokamami. Ale pohľad mal hrozivý.

10Keď zdvihol tvár, blčiacimi očami prezrádzal rozhnevanú myseľ. Kráľovná sa zrútila, jej farba sa zmenila na bledosť a svoju omdletú hlavu oprela o služobnicu.

11Tu zmenil Boh kráľovho ducha na prívetivosť, takže rýchlo a s obavou zoskočil z trónu, vzal ju do náručia, až prišla zasa k sebe a upokojoval ju láskavými slovami:

12„Čo sa ti stalo, Ester? Ja som tvoj brat, neboj sa!

13Neumrieš, lebo tento zákon neustanovili pre teba, ale pre všetkých ostatných.

14Pristúp teda bližšie a dotkni sa berly!“

15A keďže ani tak neprehovorila, vzal zlatú berlu a vložil jej ju na šiju. Potom ju pobozkal a spýtal sa jej: „Prečo mi neodpovedáš?“

16Vtedy mu povedala: „Videla som ťa, môj pane, ako Božieho anjela a zmiatlo sa mi srdce od strachu pred tvojou slávou.

17Lebo si hoden veľkého obdivu, môj pane, a tvoja tvár je plná pôvabu.“

18A kým hovorila, opäť sa zrútila a zostala skoro bez života.

19Kráľa to rozrušovalo. No všetci jeho služobníci ju povzbudzovali.