1Blahoslavený, kto sa nepotkol slovom svojich úst a netrápi ho zármutok nad hriechom.
2Šťastlivý, koho duša nepocítila zármutok a kto nestratil nádej úplne.
3Pre lakomca a skupáňa nemá zmyslu majetok a načo potrebuje zlato závistník?
4Kto ani sebe nepraje, keď zhromažďuje, ten zhromažďuje iným a z jeho majetku budú iní žiť rozkošne.
5Kto nepraje sám sebe, ku komuže bude lepší? - Nemá nijakej radosti zo svojho majetku.
6Niet horšieho od toho, kto sám sebe závidí, aj takú odplatu bude mať za svoje zlo.
7Ak aj robí dobre, robí tak nevedomky a s nevôľou, nakoniec vždy ukáže, aký je zlý.
8Veľmi zlý je, kto má závistlivé oko: odvracia si tvár a opovrhuje (inými).
9Závistlivé oko sa nevie nasýtiť svojím hriešnym podielom, nenasycuje sa, ani čo by strávil svoju usužovanú dušu.
10Zlostné oko myslí na zlo, nenasýti sa chlebom, trpí nedostatkom a zármutkom pri vlastnom stole.
11Synu, ak máš z čoho, dopraj si a Bohu prinášaj obetu, ako sa sluší.
12Pamätaj, že smrť nebude meškať a zákon podsvetia nie je ti zjavený; zákonom každého na svete je: smrťou zomrieť.
13Rob dobre priateľovi, kým neumrieš, koľko môžeš, podaj a daruj chudobnému!
14Nepripusť, aby ti unikol radostný deň; a nech ťa neminie dobrá čiastka, ktorú dostaneš.
15Či nezanecháš iným (ovocie) svojich námah, aby si lósom podelili, čo si (získal) mnohou prácou?
16Dávaj a ber, buď však spravodlivý voči sebe!
17Prv ako skonáš, rob dobre, správne, lebo v podsvetí už nenájdeš pokrm.
18Každý človek - ako tráva - ostarie, bude ako list na zelenom plodonosnom strome.
19Jedny listy rašia, iné odpadávajú, tak sa vedie aj pokoleniu z tela a krvi: jedna časť odumiera, iná sa rodí.
20Každé pominuteľné dielo vezme nakoniec skazu a s ním pôjde aj jeho tvorca.
21Každý výborný čin dôjde spravodlivej odmeny a slávu bude mať z neho aj ten, kto ho koná.
22Blahoslavený, kto sa venuje múdrosti, každý, kto rozjíma o jej záslužnosti a svojím rozumom premýšľa o Božej prozreteľnosti;
23kto uvažuje svojím srdcom o jej cestách, kto vtipom preniká do jej tajomstiev, kto ide po nej, akoby ju stopoval, a stavia sa na jej cesty,
24hľadí jej do okien a načúva pri jej dverách;
25kto spočinie vedľa jej domu a na jej stenách si upevňuje stánkový kôl; kto si svoj stánok upevňuje na dosah ruky od nej, aby v tom domku navždy spočinul jeho majetok,
26ten stavia svojich synov pod jej záštitu a sám spočinie pod jej ratolesťami,
27v jej úkryte nájde ochranu pred úpalom a spočinie v jej sláve.
Who We AreWhat We EelieveWhat We Do
2025 by iamachristian.org,Inc All rights reserved.
