Jeremiáš 6 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Utečte, synovia Benjamínovi, z Jeruzalema preč! V Tekue trúbte na trúbe, nad Bet-Keremom zdvihnite zástavu! Lebo od severu hrozí nešťastie a veľké pustošenie.

2Krásnu a rozmaznanú dcéru Siona zničím.

3Prídu k nej pastieri so svojím stádom, postavia vôkol nej stany a každý vypasie svoj úsek.

4„Chystajte proti nej boj! Hor’ sa, tiahnime cez poludnie! Beda nám, veď skláňa sa deň a večerné tiene sa predlžujú!

5Hor’ sa, tiahnime v noci a spustošme jej paláce!“

6Lebo takto vraví Pán zástupov: „Vytínajte stromy, stavajte násyp proti Jeruzalemu. Je mestom navštívenia: je v ňom samé násilie.

7Ako zo studne vyviera voda, tak z neho vyviera zloba, násilie a útlak počuť v ňom, pred tvárou mám stále rany a jazvy.

8Prijmiže výstrahu, Jeruzalem, by sa mi od teba neodtrhla duša, aby som z teba neurobil púšť, neobývanú krajinu.“

9Toto hovorí Pán zástupov: „Dôkladne pooberajú hrozno, zvyšky Izraela. Prilož ruku ako vinohradník na jeho vinič!“

10Proti komuže mám hovoriť a svedčiť, aby počuli? Ucho, hľa, majú neobrezané, nemôžu počuť, Pánovo slovo, hľa, je im na posmech, nemajú v ňom záľubu.

11Plný som Pánovho hnevu, zunovalo sa mi zdržovať ho. „Vylejem ho na deti na ulici aj na hlúčok mladíkov. Áno, i muža chytia so ženou, starca s tým, čo doplnil vek.

12Ich domy prejdú na cudzích, polia a ženy podobne, pretože vystriem ruku proti obyvateľom krajiny,“ hovorí Pán.

13Veď od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtivci; od prorokov až po kňazov všetci páchajú podvod.

14Liečia ranu dcéry môjho ľudu ľahkovážne. Vravia: „Pokoj, pokoj!“ Ale pokoja niet!

15Budú zahanbení, veď pášu ohavnosť, ale hanbiť sa nehanbia, ani červenať sa nevedia. „Preto padnú s tými, čo budú padať, klesnú, až ich navštívim“ - hovorí Pán.

16Toto hovorí Pán: „Zastaňte na cestách a viďte, skúmajte dávne chodníky; a kde je dobrá cesta, choďte po nej, tak si nájdete odpočinok pre dušu.“ Ale povedali: „Nepôjdeme!“

17Postavil som nad vás strážcov: „Pozorujte na hlas trúby!“ Ale povedali: „Nebudeme pozorovať.“

18Preto počujte, národy a ktorí pasiete ich stáda!

19Počuj, zem: „Hľa, ja privediem nešťastie na tento ľud, ovocie to ich úmyslov. Veď na moje slová nepočúvali a mojím zákonom pohrdli!

20Načo mi je tymian, ktorý prichádza zo Sáby, a voňavá trsť z ďalekej krajiny?! Vaše celopaly nie sú na záľubu a vaše obety sa mi nepáčia.“

21Preto takto hovorí Pán: „Hľa, postavím tomuto ľudu prekážky a potknú sa na nich otcovia a synovia naraz, občan a priateľ zahynú.“

22Toto hovorí Pán: „Hľa, zo severnej krajiny prichádza ľud, od končín zeme dvíha sa veľký národ.

23Držia kušu a kopiju, ukrutní sú a bez milosti, ich hlas hučí ako more a nesú sa na koňoch, vystrojení ako muž do vojny proti tebe, dcéra Sionská.“

24„Počuli sme o ňom chýr, ovisli nám ruky, úzkosť nás pojala, bôle ako rodičku.“

25Nechoďte na pole a nekráčajte po ceste, lebo meč nepriateľa, hrôza je zôkol-vôkol.

26Dcéra môjho ľudu, opáš sa vrecovinou a váľaj sa v popole, sťa nad jedináčikom drž smútok, prehorkú žalobu: Ach, v okamihu prišiel ničiteľ proti nám!

27Ustanovil som ťa za vyzvedača pre svoj ľud, aby si vyzvedel a vyskúmal ich cesty.

28Odbojní vzbúrenci sú všetci, kráčajú za ohovárkou, (kov a železo sú), všetci sú skazení.

29Mech horí, v ohni mizne olovo, roztápač roztápa nadarmo: zločincov nemožno vylúčiť.

30Striebrom odhodeným ich volajú, pretože Pán ich odhodil.