Izaiáš 2 - Sv?té Písmo - katolícky preklad（SSV）

1Slovo, ktoré videl Izaiáš, syn Amosov, o Júdsku a Jeruzaleme.

2Na konci dní bude upevnený vrch Pánovho domu na temene hôr a vyčnievať bude nad pahorky; i budú sa naň hrnúť všetky národy.

3Prídu mnohé kmene a povedia: „Hor’ sa, vystúpme na vrch Pánov, do domu Jakubovho Boha, nech nás poučí o svojich cestách a budeme kráčať jeho chodníkmi.“ Lebo zo Siona vyjde náuka a Pánovo slovo z Jeruzalema.

4Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.

5Hor’ sa, dom Jakubov, kráčajme vo svetle Pánovom!

6Veru, zavrhol si svoj ľud, dom Jakubov, lebo žijú podľa príkladu susedov: majú veštcov ako Filištínci a s potomkami cudzincov sa spolčujú.

7Jeho krajina je plná striebra a zlata a niet konca jeho pokladom. Jeho krajina je plná koní a niet konca jeho povozom.

8Jeho krajina je preplnená modlami, klaňajú sa dielu svojich rúk, ktoré urobili ich prsty:

9a kloní sa človek, korí sa každý. Nie, neodpusť im to!

10Zájdi do skaly, schovaj sa do prachu od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy.

11Pyšné oči človeka sa sklopia a pokorí sa hrdosť ľudí; len Pán sám bude povýšený v ten deň.

12Lebo deň Pána zástupov bude nad všetkým pyšným a vyvýšeným a nad všetkým hrdým; i bude to znížené.

13Nad všetkými cédrami Libanonu, vysokými a hrdými, nad všetkými dubmi Bášanu,

14nad všetkými vysokými horami, nad všetkými hrdými kopcami,

15nad každou vysokou vežou, nad každým hradným múrom,

16nad každou taršišskou loďou a nad každou pôvabnou krásou.

17Pokorená bude pýcha človeka a znížená bude povýšenosť ľudí. Len Pán bude povýšený v ten deň,

18modly však úplne zmiznú.

19Vojdú do skalných jaskýň a do priekop zeme od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.

20V ten deň zahodí človek svojich strieborných bôžikov a svojich zlatých bôžikov - ktorých si urobil na poklonu - krtom a netopierom,

21aby zaliezol do trhlín skál a do jaskýň brál od strachu pred Pánom a pred velebou jeho slávy, až povstane podesiť zem.

22Upusťte teda od človeka, ktorého dych je v jeho nose. Za čože ho teda pokladať?