Zjavenie 14 - Slovak Living New Testament（NPK）

Baránok so svojimi vyvolenými

1Potom som videl Baránka, ako stojí na vrchu Sion, a s ním stoštyridsaťštyritisíc tých, ktorí majú na čele napísané jeho meno i meno jeho Otca.

2Začul som hlas z neba ako hukot mohutného vodopádu a burácanie hromu, ktorý znel ako nádherný chorál sprevádzaný harfami.

3Pred Božím trónom, pred štyrmi bytosťami a pred starcami sa spievala nová pieseň. Tú pieseň sa nemohol naučiť nik, iba tých stoštyridsaťštyritisíc z obyvateľov zeme, ktorí boli vykúpení.

4Zostali verní svojmu Pánovi a nepoškvrnili sa so ženami. Nasledujú Baránka, kamkoľvek ide. Boli ako prvotina úrody vykúpení pre Boha a pre Baránka.

5Ich ústa nikdy nevyslovili lož a nenájde sa na nich nijaká škvrna.

Traja anjeli ohlasujú súd

6Potom som videl anjela, ako letí stredom nebeskej klenby. Niesol radostnú správu o vykúpení, ktorá má večnú platnosť. Ohlasoval ju všetkým obyvateľom zeme, každému národu, kmeňu, jazyku i rase.

7Volal mohutným hlasom: „Bojte sa Boha a vzdajte mu česť! Nastáva chvíľa jeho konečného súdu! Pokloňte sa tomu, ktorý stvoril nebo i zem, more i pramene vôd!“

8Za ním letel druhý anjel a volal: „Padol Babylon, padlo to veľké mesto, ktoré zvádzalo všetky národy a strhávalo do hriechu.“

9Za nimi letel tretí anjel a volal mohutným hlasom: „Ak sa niekto bude klaňať šelme a jej obrazu a bude nosiť jej znak na čele alebo na ruke,

10bude piť víno Božieho rozhorčenia, nezriedeného, naliateho do čaše jeho hnevu a bude mučený ohňom a sírou pred svätými anjelmi a pred Baránkom.

11Dym z ohňa, ktorý ich trápi, bude stúpať na večné veky a tí, ktorí sa klaňajú šelme a jej obrazu a prijali znamenie jej mena, nebudú mať odpočinok vo dne ani v noci.

12V tom sa prejaví vytrvalosť Božieho ľudu, ktorý zachováva Božie príkazy a vernosť Kristovi.“

13Vtom som počul hlas z neba: „Napíš toto: Od tejto chvíle sú šťastní tí, ktorí umierajú s Pánom. Áno, hovorí Duch, nech si odpočinú od svojej námahy, lebo ich skutky idú s nimi.“

14A videl som biely oblak a na oblaku sedel ktosi, kto vyzeral ako Syn človeka. Na hlave mal zlatý veniec a v ruke ostrý kosák.

15Vtom ďalší anjel vyšiel z chrámu a mohutným hlasom zavolal na toho, čo sedel na oblaku: „Hoď kosák a žni, lebo nastal čas žatvy a úroda zeme dozrela.“

16A ten, čo sedel na oblaku, hodil kosák na zem a zem bola zožatá.

17A ďalší anjel vyšiel z nebeského chrámu a aj on mal ostrý kosák.

18Od oltára vyšiel ešte jeden anjel a ten mal moc nad ohňom. Zavolal mohutným hlasom na toho, ktorý mal kosák: „Daj sa do práce so svojím ostrým kosákom a odrež strapce z révy zemskej vinice, lebo hrozno dozrelo.“

19Tu hodil anjel kosák na zem, odrezal strapce na zemskej vinici a hodil ich do veľkého lisu Božieho hnevu.

20Lis šliapali vonku za mestom a z lisu vytekala krv, ktorá siahala až po uzdy koní a rozlievala sa dookola na vzdialenosť tisícšesťsto štádií.