Marek 9 - Slovak Living New Testament（NPK）

1Potom sa obrátil k svojim poslucháčom a pokračoval: „Niektorí z vás ešte za svojho života uvidíte, ako sa prejaví moc Božieho kráľovstva.“

Premenenie Ježiša

2Asi týždeň po tomto rozhovore vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyšli spolu na vysoký vrch, aby boli sami. Tam sa pred nimi premenil.

3Jeho oblečenie sa stalo žiarivo bielym a skvelo sa takou belosťou, aká sa ničím na svete nedá dosiahnuť.

4Zjavil sa im Eliáš a Mojžiš a rozprávali sa s Ježišom.

5Peter zvolal: „Ako dobre, že sme tu! Postavme tu tri stany, pre každého jeden: tebe, Mojžišovi a Eliášovi!“

6Vravel to, lebo od strachu nevedel, čo povedať.

7Vtom ich všetkých zastrel oblak a z neho sa ozval hlas: „Toto je môj milovaný Syn. Počúvajte ho!“

8Keď sa mrak rozplynul, učeníci sa rozhliadli, ale okrem Ježiša nevideli už nikoho.

9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš ich upozornil, aby o tom, čo videli, nerozprávali nikomu dovtedy, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.

10Zachovali to v tajnosti, ale medzi sebou často uvažovali, čo to znamená „vstať z mŕtvych“.

11Spytovali sa Ježiša: „Prečo učitelia Zákona tvrdia, že sa pred príchodom Mesiáša musí vrátiť Eliáš?“

12Odpovedal im: „Správne, najprv mal prísť Eliáš, aby dal všetko do poriadku. Ale čo myslíte, o čom hovorili proroci, keď predpovedali, že Syn človeka musí mnoho vytrpieť a že ním budú pohŕdať?

13Hovorím vám: Eliáš už prišiel, ale naložili s ním, ako sa im páčilo; ako o ňom predpovedali proroci.“

Uzdravenie posadnutého chlapca

14Keď sa vrátili k ostatným učeníkom, našli ich obklopených veľkým zástupom. Boli tam aj učitelia Zákona, ktorí sa s nimi hádali.

15A ľudia, len čo zazreli Ježiša, užasli, bežali mu naproti a vítali ho.

16Spýtal sa ich: „O čom sa dohadujete?“

17Akýsi muž zo zástupu mu povedal: „Majstre, priviedol som k tebe svojho syna. Je nemý, lebo ho ovláda zlý duch.

18Zakaždým, keď sa chlapca zmocní, zvíja sa v kŕčoch, spenia sa mu ústa, škrípe zubami a celý zmeravie. Poprosil som tvojich učeníkov, aby zlého ducha vyhnali, ale nemohli.“

19„Čo je to s vami? Kedy konečne začnete veriť!“ zvolal Ježiš. „Dokedy mám byť s vami? Dokedy mám mať s vami trpezlivosť? Priveďte chlapca ku mne!“

20Priviedli ho. No len čo zlý duch spoznal Ježiša, strašne zalomcoval chlapcom. Spadol na zem a zvíjal sa v kŕčoch s penou na ústach.

21„Odkedy takto trpí?“ spýtal sa Ježiš otca. Ten odpovedal: „Už odmala.

22Zlý duch ho neraz hodil aj do ohňa alebo do vody; chcel ho zahubiť. Och, zmiluj sa nad nami a pomôž nám, ak môžeš!“

23„Ak môžem?“ začudoval sa Ježiš. „Pre toho, kto verí, je možné všetko!“

24Otec ihneď zvolal: „Verím, Pane, ale pomôž mi veriť viac!“

25Ježiš si všimol, že sa zbiehajú ďalší ľudia, a tak prikázal: „Duch hluchoty a nemoty, vyjdi z neho a nikdy sa už nevracaj!“

26Zlý duch zreval, zalomcoval chlapcom a opustil ho. Chlapec zostal ležať na zemi bez známok života. Mnohí si mysleli, že zomrel.

27Ale Ježiš chytil chlapca za ruku a pomohol mu vstať.

28Keď potom vošiel do domu a učeníci s ním zostali sami, spýtali sa ho: „Prečo sme my nemohli vyhnať toho zlého ducha?“

29Ježiš im odpovedal: „Takého ducha nemožno vyhnať inak ako modlitbou a pôstom!“

Ježiš druhý raz hovorí o svojej smrti

30Ježiš opustil s učeníkmi tento kraj a prechádzal Galileou, ale nechcel, aby sa o tom vedelo.

31Chcel sa venovať svojim učeníkom. Hovoril im: „Syna človeka onedlho vydajú napospas ľuďom, zabijú ho, ale na tretí deň vstane a bude žiť.“

32Jeho slovám však nerozumeli a neodvažovali sa ho na to ani spýtať.

Spor o prvenstvo

33Potom sa vrátili do Kafarnauma. Keď boli v dome, Ježiš sa opýtal učeníkov: „O čom ste sa to cestou zhovárali?“

34Nikto mu neodpovedal. Cestou sa totiž dohadovali o tom, kto z nich je najdôležitejší.

35Ježiš si sadol, zavolal si ich k sebe a povedal im: „Kto chce byť najdôležitejším, ten sa musí stať posledným zo všetkých a musí byť ich služobníkom.“

36Potom zavolal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im:

37„Kto prijíma čo i len jedného zdanlivo nedôležitého človeka ako je toto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. A neprijíma len mňa, ale aj toho, ktorý ma poslal.“

38Ján mu povedal: „Majstre, videli sme človeka, ako v tvojom mene vyháňa démonov. Usilovali sme sa mu v tom zabrániť, lebo nepatrí medzi nás.“

39Ježiš namietol: „Nebráňte mu! Veď predsa nikto, kto robí v mojom mene zázraky, nemôže sa hneď potom obrátiť proti mne.

40Kto nie je proti nám, je s nami.

41A keby vám niekto podal pohár vody len preto, že ste moji, hovorím vám, že nepríde o svoju odmenu.

42Ale ak by niekto zviedol na hriech niekoho z tých zdanlivo bezvýznamných, čo veria vo mňa, lepšie by bolo, keby mu na krk dali mlynský kameň a hodili ho do mora.

43Ak ťa zvádza na hriech ruka, odtni ju. Je ti rozhodne lepšie byť bez ruky a získať večný život, ako mať obe ruky a ísť do neuhasiteľného pekelného ohňa,

44[kde červ, ktorý sa nimi sýti neumiera a ich oheň nevyhasína].

45A ak ťa navádza na zlé noha, odtni ju. Lepšie je byť mrzákom a získať večný život, ako mať dve nohy, ktoré ťa zavedú do večnej záhuby,

46[kde červ, ktorý sa nimi sýti neumiera a ich oheň nevyhasína].

47A tak aj oko, ak je pôvodcom zla v tvojom živote, zbav sa ho. Lepšie je vojsť do Božieho kráľovstva ako jednooký, než mať obe oči a byť uvrhnutý do pekelného ohňa,

48kde nárek neprestáva a oheň nevyhasína.

49Každý bude osolený ohňom a každá obeť očistená soľou.

50Soľ je dobrá vec. Ale ak stratí svoju chuť, čo jej ju vráti? Tak dbajte, aby ste boli soľou. A žite navzájom v pokoji.“