2 Korinťanom 12 - Slovak Living New Testament（NPK）

Videnia a zjavenia

1A keď sa už mám chváliť, hoci to nie je na nič dobré, prejdem ešte k znameniam a videniam od Pána.

2Viem o človeku, patriacom Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi prenesený až do tretieho neba. Neviem však, či to bolo len v duchu, alebo aj fyzicky – to vie len Boh.

3Ale či už v tele alebo mimo tela, viem, že ten človek

4bol vychvátený do raja a počul nevypovedateľné veci. Človek niečo také nemôže ani vysloviť.

5Takýto človek by bol dôvodom na chválu; ja sa však nechcem chváliť sám sebou, iba ak svojimi slabosťami.

6Mohol by som sa chváliť ešte aj inými vecami a nebola by to odo mňa pochabosť – hovoril by som pravdu. Radšej to však robiť nebudem. Nech ma každý posudzuje iba podľa toho, čo na mojom živote vidí a v mojom posolstve počuje.

7Pán Boh mi dal také výnimočné zjavenie, že bolo treba pridať aj jedno trápenie, aby som nebol príliš namyslený: je to telesná bolesť, ktorá mi ako satanov posol svojimi ranami pripomína, aby som sa nevyvyšoval.

8Trikrát som Pána prosil, aby ma od toho oslobodil,

9ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť. Veď moja moc sa prejaví práve v tvojej slabosti.“ A tak sa radšej budem chváliť slabosťami, aby na mne spočinula Kristova moc.

10Preto rád prijímam aj slabosť, príkorie, biedu, prenasledovanie a bolesť, lebo tým všetkým slúžim Kristovi. Veď práve vtedy, keď som slabý, som silný.

11Teraz som sa teda predstavil ako nerozumný človek. Ale vy sami ste ma k tomu prinútili. Vy ste tí, od ktorých som mal dostať odporúčanie. Lebo hoci vo vlastnej sile nič neznamenám, za tými „veľkoapoštolmi“ som nezaostal v žiadnej oblasti.

12Keď som bol medzi vami, dôkazy môjho apoštolstva sa prejavili prostredníctvom trpezlivosti v znameniach, zázrakoch a nadprirodzených prejavoch moci.

13V čom som vás ukrátil oproti ostatným cirkevným zborom? Vari v tom, som od vás nežiadal hmotnú podporu? Ó, tak potom mi túto krivdu opusťte!

14Pripravujem sa teraz na tretiu návštevu u vás – a ani teraz pre vás nebudem bremenom. Nejde mi o vaše peniaze, ale o vás! Veď nie deti majú sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti.

15Pre vašu záchranu rád obetujem všetko čo mám – aj samého seba. Máte ma radi stále menej len preto, že rastie moja láska k vám?

16Nebol som vám teda na obtiaž, ale niektorí z vás si myslia, že som prešibaný a že som vás dobehol.

17Žiadal som vari od vás niečo prostredníctvom tých, ktorých som k vám poslal?

18Poslal som za vami Títa spolu s ďalším bratom. Pripravil vás Títus o niečo? Nepridŕžal sa azda rovnakých zásad ako ja? Nekonal vari v rovnakom duchu?

19Stále si myslíte, že máme potrebu sa pred vami obhajovať? Milovaní, Boh je mi svedkom, že nás vedie Kristus a všetko, čo hovoríme, má prispieť k vášmu rastu.

20Obávam sa, aby som vás nenašiel, až zase prídem, takých, akých by som nechcel, a vám zase aby som sa nevidel takým, akým vy ma nechcete mať. Bol by som nerád, keby došlo k sporom, závisti, hádkam, k bezohľadnému sebectvu, osočovaniu, klebeteniu, k bezočivému povyšovaniu sa či k rozbrojom.

21Nechcel by som, aby ma Boh pred vami pokoril tak, že by som sa musel trápiť nad tými, ktorí už predtým žili v hriechu a doteraz sa neodvrátili od nečistoty, nemravnosti a hriešnej zmyselnosti, do ktorej padli.