1 Korinťanom 14 - Slovak Living New Testament（NPK）

Cudzie jazyky v kresťanskom spoločenstve

1Nech vám teda záleží na láske. O duchovné dary sa tiež usilujte, ale predovšetkým, aby ste prorokovali.

2Keď niekto hovorí neznámym jazykom, nehovorí to ľuďom, ale Bohu; nikto mu nerozumie a tak to, čo pod vplyvom Ducha hovorí, zostáva tajomstvom.

3Ak však niekto prehovorí zrozumiteľne, je to pre jeho poslucháčov posilnením, povzbudením a potešením.

4Neznámy jazyk má význam len pre toho, kto ním hovorí, kým zvestovanie Božej vôle buduje kresťanské spoločenstvo.

5Prajem si, aby ste všetci hovorili inými jazykmi, ale dávam prednosť tomu, aby ste prinášali zrozumiteľné posolstvo. Ten, kto prináša zrozumiteľné posolstvo, je dôležitejší než ten, kto hovorí v jazykoch; veď takéto hovorenie môže byť cirkvi na úžitok, len ak to niekto aj vysvetlí.

6Bratia, aký úžitok by ste mali z toho, keby som k vám prišiel a hovoril v rôznych jazykoch, ale nepriniesol by som žiadne odhalenie, ani poznanie, ani zrozumiteľné posolstvo od Boha, ani poučenie?

7Podobne ako neživé hudobné nástroje ako flauta či harfa musia hrať tóny čisto, inak by nikto nerozoznal melódiu.

8A keby trúbka vydala nejasný zvuk, kto v tom rozozná signál do boja?

9Tak je to aj s vami: ak vaša reč nie je zrozumiteľná, ako ľudia zistia, čo hovoríte? Budete hovoriť len do vetra.

10Na svete sa hovorí najrôznejšími jazykmi a každému z nich sa dá rozumieť.

11Ak však niekto bude hovoriť jazykom, ktorému nerozumiem, budeme si navzájom cudzincami – ja pre neho a on pre mňa.

12Keď ste takí horliví v získavaní duchovných darov, usilujte sa o také dary, ktoré pomáhajú budovať cirkev.

13Preto ten, kto hovorí neznámym jazykom, nech sa modlí, aby to vedel aj vyložiť.

14Keď sa totiž niekto modlí takým jazykom, jeho duch sa síce modlí, ale jeho myseľ z toho nemá žiadny úžitok.

15Nuž čo robiť? Budem sa modliť duchom aj mysľou, budem spievať „duchom“, ale aj „mysľou“.

16Ako by mohol obyčajný človek pripojiť svoje amen k modlitbe, keby nevedel, čo si hovoril?

17Áno, ty krásne ďakuješ, ale iný z toho nič nemá.

18Som vďačný Bohu, že hovorím jazykmi väčšmi než ktokoľvek z vás,

19ale v zhromaždení poviem radšej päť zrozumiteľných slov, ktoré ostatných poučia, než tisíce slov v nezrozumiteľnom jazyku.

20Bratia, nebuďte detinskí. Nech je vám zlo cudzie ako bábätkám, ale inak myslite ako dospelí ľudia.

21V Písme sa hovorí: „Budem sa tomuto ľudu prihovárať inými jazykmi a ústami cudzincov, ale ani tak ma nebudú poslúchať,“ hovorí Pán.

22Jazyky sú znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, proroctvo nie je pre neveriacich, ale pre veriacich.

23Keď sa všetci zídete ako spoločenstvo veriacich a každý z vás bude hovoriť cudzím jazykom a príde medzi vás nezasvätený alebo neveriaci človek, nepovie vari, že ste sa pomiatli?

24No keď všetci budete zrozumiteľne hovoriť Božiu pravdu a príde niekto nezasvätený alebo neveriaci, to, čo počuje, ho bude usvedčovať z hriechu a odsudzovať.

25Najavo vyjdú jeho najtajnejšie myšlienky, takže padne na kolená, pokorí sa pred Bohom a vyzná: „Naozaj je Boh s vami!“

Poriadok pri bohoslužbách

26Čo z toho vyplýva, bratia? Keď sa zídete, jeden poslúži chválospevom, druhý slovami učenia či zjavením od Boha, iný svedectvom v cudzom jazyku ďalší jeho výkladom. Všetko má však slúžiť na spoločný rast všetkých.

27Ak niekto hovorí cudzím jazykom, nech hovoria najviac dvaja alebo traja, ale jeden po druhom, a zároveň nech to niekto vysvetľuje.

28Ak sa nenájde vykladač, nech taký človek počas zhromaždenia mlčí a nech hovorí len sebe a Bohu.

29Tí, ktorí dostali proroctvo, nech tiež hovoria len dvaja alebo traja, ostatní nech o tom uvažujú.

30Ak Boh odhalí niečo ďalšiemu z prítomných, kým druhý ešte hovorí, treba mu dať slovo.

31Tak môže proroctvo tlmočiť každý, kto má ten dar, a pre všetkých to bude slúžiť na poučenie a povzbudenie.

32Veď kto hovorí z Božieho poverenia, vie sa aj ovládať.

33Boh nemá rád zmätok, je Bohom pokoja. Tak sa to deje vo všetkých zhromaždeniach kresťanov.

34Ženy vo vašom zhromaždení nech mlčia – nie je im dovolené hovoriť. Majú sa podriaďovať, ako im to prikazuje aj Zákon.

35Ak sa chcú na niečo opýtať, nech im to doma vysvetlí manžel. Nie je vhodné, aby žena hovorila v zhromaždení.

36Zdá sa vám, že posolstvo od Boha pochádza od vás? Alebo máte pocit, že ste jediní, kto ho obdržal?

37Ak niekto z vás tvrdí, že je obdarený slovom od Boha, alebo má iné dary Božieho Ducha, mal by tým skôr poznať, že to, čo vám hovorím, je Pánov príkaz.

38Kto to odmieta uznať, sám nemá nárok na uznanie.

39Tak teda, milí bratia, proste Boha o to, aby ste mohli hlásať jeho pravdy a nebráňte hovoriť ani cudzími jazykmi.

40Všetko nech sa však deje v poriadku a slušnosti.