2 Korinťanom 4 - Slovak Living New Testament（NPK）

Dočasné utrpenie – večná sláva

1Sám Pán Boh nám zo svojej milosti zveril túto službu, preto neklesáme na mysli.

2Nepotrebujeme skrývať nič nečestné, nepočíname si ľstivo, neprekrúcame Božie slovo, veď Boh je naším svedkom, že hovoríme len pravdu, takže všetci môžu mať istotu, že sme dôveryhodní.

3Ak naše posolstvo zostáva niekomu nezrozumiteľným, tak iba tým, čo sa rútia do záhuby.

4Im boh tohto sveta oslepil neveriacu myseľ, aby nevideli svetlo radostnej zvesti o sláve Krista, ktorý je Božím obrazom.

5Cieľom našich kázní nie je upútavať pozornosť na seba, ale na Ježiša Krista ako Pána. My sme iba vašimi služobníkmi podľa Ježišovej vôle.

6Veď ten istý Boh, ktorý povedal: „Nech je svetlo uprostred tmy,“ zažal svoje svetlo aj v našich srdciach, aby sme videli a poznali Božiu slávu v tvári Ježiša Krista.

7My sme iba hlinené nádoby, do ktorých Boh vložil svoj nádherný poklad. Každý musí hneď poznať, že tá zvláštna moc nepochádza z nás, ale z Boha.

8Hoci na nás útočia zo všetkých strán, nepodliehame, niekedy nevieme ako ďalej, ale nie sme zúfalí.

9Prenasledujú nás, ale nie sme opustení. Ak nás zrazia až na zem, nezničí nás to.

10Vždy znovu zakúšame Ježišovo umieranie, aby bol aj Ježišov život zjavený na našom tele.

11Veď kým žijeme, dennodenne sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby sa na našom smrteľnom tele zjavil Ježišov život.

12My čelíme smrti, aby ste vy žili.

13Máme však ducha viery, o ktorej je napísané „Uveril som, preto hovorím.“ Aj my veríme, a preto hovoríme.

14Vieme totiž, že ten, ktorý vzkriesil z mŕtvych Pána Ježiša, rovnako vzkriesi aj nás a spolu s vami uvedie do svojej prítomnosti.

15To všetko sa deje pre vás, aby prehojná milosť zasiahla čo najviac ľudí. O to viac bude vďačnosti a tým viac bude Boh oslávený.

Život z viery

16Preto sa netreba poddávať malomyseľnosti. Náš prirodzený život smeruje ku koncu, ale život, ktorý nám dáva Boh, sa obnovuje deň čo deň.

17Veď dočasné a ľahké súženie nám prinesie večnú slávu, ktorá to všetko preváži.

18Svoj pohľad upierame na neviditeľné veci, nie na viditeľné. Lebo to, čo sa dá vidieť, je len dočasné, ale veci neviditeľné sú večné.