Lukáš 4 - Slovak Living New Testament（NPK）

Pokúšanie na púšti

1Ježiš sa vrátil od Jordánu naplnený Svätým Duchom. Duch ho teraz viedol na púšť, kde s ním bol štyridsať dní. Po celý ten čas nič nejedol a diabol ho pokúšal.

2Keď uplynulo tých štyridsať dní mal veľký hlad.

3Vtedy mu diabol povedal: „Ak si naozaj Boží Syn, prikáž tomuto kameňu, aby sa premenil na chlieb!“

4Ale Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: Na to, aby človek žil, nepotrebuje len jedlo.“

5Potom ho diabol vyviedol na vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta

6a povedal: „Dám ti moc i slávu týchto kráľovstiev, pretože patria mne, a môžem ich dať, komu chcem.

7Ak predo mnou padneš na kolená a vzdáš mi úctu ako Bohu, toto všetko bude tvoje.“

8Ježiš mu odpovedal: „Je napísané: Pána, svojho Boha budeš uctievať a iba jemu budeš slúžiť!“

9Potom ho diabol zaviedol do Jeruzalema na vežu chrámu a povedal mu: „Ak si Boží Syn, zoskoč dolu.

10Veď je napísané: Boh prikáže svojim anjelom, aby ťa ochránili,

11a ponesú ťa na rukách, aby si si neporanil nohy o kameň.“

12Ježiš mu opäť odpovedal: „Ale je napísané aj toto: Nebudeš pokúšať Boha, je tvoj Pán!“

13Po týchto slovách diabol ukončil pokúšanie a na určitý čas od neho odišiel.

Začiatok Ježišovej činnosti

14Ježiš sa vrátil vyzbrojený mocou Ducha do Galiley a zvesť o ňom sa čoskoro rozšírila po celom okolí.

15Učil v synagógach a chválil ho každý, kto ho počul.

16Prišiel aj do Nazareta, kde vyrastal. Keďže bola sobota, šiel – ako každú sobotu – do miestnej synagógy. Keď vstal, aby čítal z Písma,

17podali mu zvitok, na ktorom bola napísaná kniha proroka Izaiáša. Rozvinul ho a našiel miesto, kde bolo napísané:

18„Duch Boží ma vedie, lebo ma Boh určil, aby som chudobným priniesol radostnú správu a tých, ktorí majú zlomené srdce, uzdravil. Poslal ma, aby som oznámil väzňom vyslobodenie, slepým vrátil zrak, utláčaných oslobodil

19a všetkým rozhlásil, že prichádza čas, v ktorom chce Boh prejaviť svoju milosť.“

20Ježiš zvinul zvitok, podal ho sluhovi a sadol si. Všetci, čo boli v synagóge sa na neho uprene pozreli.

21A vtedy Ježiš doložil: „To, čo ste práve počuli, sa dnes stalo skutočnosťou.“

22Všetci, čo tam boli, mu prisviedčali a obdivovali, aké krásne slová plynú z jeho úst. A spytovali sa: „Ako je to možné? Nie je to azda syn Jozefov?“

23Ale Ježiš pokračoval: „Asi by ste mi radi pripomenuli príslovie: ‚Lekár, uzdrav sa sám!‘ Prečo neurobíš doma také isté zázraky, ako si urobil v Kafarnaume?“

24Ježiš im odpovedal: „Pravda je totiž taká, že žiadneho proroka si neuctia tam, odkiaľ pochádza!

25Len si spomeňte, ako to bolo za čias proroka Eliáša, keď tri a pol roka nepršalo. V celej krajine nastal veľký hlad. V Izraeli bolo vtedy mnoho vdov,

26ale ani k jednej Boh neposlal Eliáša: naopak, poslal ho k pohanskej vdove zo Sarepty v Sidone.

27Alebo za čias proroka Elizea: v Izraeli bolo veľa malomocných, ale uzdravený bol iba Náman, pohan zo Sýrie.“

28Po týchto slovách sa všetci poslucháči v synagóge rozzúrili,

29schmatli Ježiša a vyviedli ho za mesto na svah vrchu, na ktorom bolo ich mesto postavené, aby ho zhodili dolu.

30Ježiš však zrazu prešiel pomedzi nich a pokračoval vlastnou cestou.

Ježiš dokazuje svoju moc

31Pobral sa do mesta Kafarnaum v Galilei a každú sobotu tam vyučoval.

32Poslucháči žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako niekto, kto má autoritu a moc.

33Raz, keď učil v synagóge, bol tam muž ovládaný diablovým duchom. Ten začal vykrikovať:

34„Hej! Choď preč! Načo si prišiel, Ježiš z Nazareta? Chceš nás zahubiť? Ja viem, kto si: ten Svätý, čo prišiel od Boha!“

35Ježiš však démonovi prikázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Zlý duch tým mužom mocne zalomcoval, hodil ho medzi nich a vyšiel z neho, ale neublížil mu.

36Ohromení ľudia sa medzi sebou zhovárali: „Aké mocné slová! S akou autoritou rozkazuje démonom, že ho na slovo poslúchajú?“

37Správa o ňom sa ihneď rozletela po celom kraji.

Uzdravenie Petrovej svokry

38Zo synagógy sa pobral do domu rybára Šimona. Šimonova svokra bola ťažko chorá a lomcovala ňou vysoká horúčka. Prosili ho, aby ju uzdravil.

39Ježiš sa sklonil nad chorú a na jeho slovo horúčka zmizla. Žena vstala z postele a šla im pripraviť jedlo.

40Keď zapadlo slnko, všetci k nemu privádzali svojich blízkych, ktorí trpeli rozličnými ťažkosťami. Ježiš na nich kládol ruky a uzdravoval ich.

41Mnohých oslobodil aj od démonov, ktorí kričali: „Ty si Syn Boží!“ Ale Ježiš im pohrozil, lebo nechcel, aby práve oni hovorili, že je Mesiáš.

42Zavčasu ráno odišiel z domu na osamelé miesto. Ľudia ho všade hľadali, a keď ho našli, chceli mu zabrániť, aby od nich odišiel.

43Ale on im povedal: „Aj ostatným mestám musím hlásať radostnú správu o prichádzajúcom Božom kráľovstve, veď na to ma Boh poslal.“

44A tak prechádzal judskou krajinou a kázal v synagógach.