Lukáš 18 - Slovak Living New Testament（NPK）

Podobenstvo o sudcovi a vdove

1Jedného dňa Ježiš vyrozprával učeníkom podobenstvo o tom, že Bohu treba neprestajne v dôvere predkladať svoje prosby a byť v tom vytrvalý.

2V ktoromsi meste bol sudca, ktorý nerešpektoval Boha a nezaujímal sa ani o ľudskú mienku.

3V tom meste žila aj istá vdova, ktorá za ním neustále chodila s prosbou: „Zastaň sa ma proti môjmu odporcovi!“

4Sudca síce dlho odmietal, ale napokon si povedal: „Aj keď mi je naozaj jedno, čo hovorí Boh a ľudia ma tiež nezaujímajú,

5pomôžem jej, lebo inak ma svojou neodbytnosťou celkom umorí.“

6A Ježiš dodal: „Vidíte, takej neodbytnej prosebníčke vyhovel aj nespravodlivý sudca!

7Ako by sa potom Boh nezastal svojich milovaných, ktorí k nemu volajú vo dne i v noci? Vari bude otáľať so svojou pomocou?

8Uisťujem vás, že im pomôže čo najrýchlejšie. Otázkou je, či Syn človeka pri svojom návrate na zem nájde ľudí, ktorí mu budú dôverovať.“

Farizej a colník

9O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a ostatnými ľuďmi pohŕdali, porozprával Ježiš toto podobenstvo:

10„Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa zhovárali s Bohom. Jeden z nich bol farizej a druhý colník.

11Farizej sa postavil dopredu a takto sa modlil: ‚Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník.

12Dva razy do týždňa sa postím a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov.‘

13Colník však stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a hovoril: ‚Bože, som hriešnik, prosím zľutuj sa nado mnou.‘

14Uisťujem vás, že ten, kto sa vrátil domov ospravedlnený, bol colník, nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

Ježiš a deti

15K Ježišovi prinášali malé deti, aby im požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili.

16Ale Ježiš si zavolal deti k sebe a učeníkom povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom. lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo.

17Zapamätajte si, že kto nepríde k Bohu s detskou dôverou, do nebeského kráľovstva sa nedostane.“

18Jeden zo židovských vodcov sa spýtal Ježiša: „Dobrý učiteľ, čo musím robiť, aby som získal večný život?“

19Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je iba Boh.

20A poznáš predsa prikázania: Nescudzoložíš, Nezabiješ, Neukradneš, Nebudeš falošne svedčiť, Budeš si vážiť svojich rodičov.“

21Muž odpovedal: „Ale veď podľa týchto prikázaní žijem už od svojej mladosti.“

22Ježiš mu povedal: „A predsa ti ešte niečo chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“

23Muž po týchto slovách zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.

24Keď Ježiš videl jeho smútok, povedal: „Ako ťažko sa bohatým vstupuje do Božieho kráľovstva.

25To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vojde do Božieho kráľovstva.“

26Tí, čo to počuli, zvolali: „Tak kto vlastne môže byť zachránený?“

27Odpovedal im: „Ľudia sa sami zachrániť nemôžu, to môže urobiť len Boh.“

28Vtom sa ozval Peter: „A ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“

29Ježiš im na to odpovedal: „Buďte si istí, že každý, kto sa pre Božie kráľovstvo niečoho vzdal – domova, súrodencov, rodičov alebo detí –

30dostane bohatú odmenu: už na tomto svete získa omnoho viac a v budúcom svete dostane večný život.“

Ježiš tretí raz predpovedá svoje utrpenie

31Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: „Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo proroci predpovedali o Synovi človeka.

32Bude vydaný do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia ho a opľujú.

33Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“

34Učeníci však nič z toho nepochopili a jeho slová pre nich ostali záhadou.

Uzdravenie slepého pri Jerichu

35Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral.

36Počul, že okolo prechádza množstvo ľudí, preto sa vypytoval, čo sa to deje.

37Povedali mu: „Ide tadiaľto Ježiš z Nazareta.“

38Len čo to počul, zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

39Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, aby mlčal. On však volal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“

40Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď slepý prišiel, Ježiš sa ho opýtal:

41„Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ Muž mu odpovedal: „Pane, chcem opäť vidieť!“

42„Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila,“ povedal mu Ježiš.

43Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.